1. Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pieseň.
2. Boh vstáva a jeho nepriatelia sa tratia, spred jeho tváre utekajú tí, čo ho nenávidia.
3. Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; ako sa vosk roztápa ohňom, tak spred Božej tváre miznú hriešnici.
4. Ale spravodliví sa môžu tešiť a jasať pred Božou tvárou a v radosti sa veseliť.
5. Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán. Plesajte pred ním;
6. on je otec sirôt a záchranca vdov, on je Boh vo svojom svätom príbytku.
7. On je Boh, čo opusteným dáva prebývať v domoch, väzňov privádza k šťastiu, no odbojníci zostanú v zemi pustej.
8. Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu a prechádzal púšťou,
9. zem sa zatriasla. Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, pred tvárou Boha Izraela.
10. Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
11. Prebývajú v nej tvoje tvory, pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
12. Pán vyslovuje slovo; nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
13. „Utekajú králi, utekajú s vojskami a korisť delí krásavica domu.
14. Kým ste vy spali uprostred košiara, striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
15. Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, snehom sa zabelel Selmon.“
16. Vrch bášanský je vrch Boží, pohorie Bášanu má veľa štítov.
17. Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? Veď Boh tam bude bývať naveky.
18. Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
19. Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, ľudí si prijal do daru, aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
20. Nech je velebený Pán deň čo deň; nesie nás Boh, naša spása.
21. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
22. Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
23. I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, vyvediem ich z morských hlbín,
24. aby sa tvoja noha zmáčala v krvi a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
25. Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, ako ty môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
26. Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
27. „Na zhromaždeniach Boha velebte, velebte Pána, potomci Izraela.“
28. Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, kniežatá Júdove v šíku bojovom, kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
29. Prejav, Bože, svoju moc, upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
30. Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme králi prinášajú dary.
31. Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, čriedu býkov s teľcami národov; nech sa ti s prútmi striebra pokoria. Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.
32. Z Egypta prídu veľmoži, Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.
33. Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, hrajteže Bohu,
34. čo sa nesie na odvekých nebesiach k východu; hľa, dvíha svoj hlas, svoj mocný hlas.
35. Uznajte Božiu moc. Nad Izraelom jeho veleba a jeho moc až nad oblaky.
36. Vznešený si, Bože, vo svojej svätyni. Boh Izraela sám dáva silu i statočnosť svojmu ľudu. Zvelebený buď, Bože.