Kapitoly

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9
  10. 10
  11. 11
  12. 12
  13. 13
  14. 14
  15. 15
  16. 16
  17. 17
  18. 18
  19. 19
  20. 20
  21. 21
  22. 22
  23. 23
  24. 24
  25. 25
  26. 26
  27. 27
  28. 28
  29. 29
  30. 30
  31. 31
  32. 32
  33. 33
  34. 34
  35. 35
  36. 36
  37. 37
  38. 38
  39. 39
  40. 40
  41. 41
  42. 42
  43. 43
  44. 44
  45. 45
  46. 46
  47. 47
  48. 48
  49. 49
  50. 50
  51. 51
  52. 52
  53. 53
  54. 54
  55. 55
  56. 56
  57. 57
  58. 58
  59. 59
  60. 60
  61. 61
  62. 62
  63. 63
  64. 64
  65. 65
  66. 66
  67. 67
  68. 68
  69. 69
  70. 70
  71. 71
  72. 72
  73. 73
  74. 74
  75. 75
  76. 76
  77. 77
  78. 78
  79. 79
  80. 80
  81. 81
  82. 82
  83. 83
  84. 84
  85. 85
  86. 86
  87. 87
  88. 88
  89. 89
  90. 90
  91. 91
  92. 92
  93. 93
  94. 94
  95. 95
  96. 96
  97. 97
  98. 98
  99. 99
  100. 100
  101. 101
  102. 102
  103. 103
  104. 104
  105. 105
  106. 106
  107. 107
  108. 108
  109. 109
  110. 110
  111. 111
  112. 112
  113. 113
  114. 114
  115. 115
  116. 116
  117. 117
  118. 118
  119. 119
  120. 120
  121. 121
  122. 122
  123. 123
  124. 124
  125. 125
  126. 126
  127. 127
  128. 128
  129. 129
  130. 130
  131. 131
  132. 132
  133. 133
  134. 134
  135. 135
  136. 136
  137. 137
  138. 138
  139. 139
  140. 140
  141. 141
  142. 142
  143. 143
  144. 144
  145. 145
  146. 146
  147. 147
  148. 148
  149. 149
  150. 150

Starý Zákon

Nový Zákon

Žalmy 31 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1. Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2. Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý.

3. Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy.

4. Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

5. Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila.

6. Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

7. Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.

8. Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť. Spoznal si tieseň mojej duše

9. a nevydal si ma do rúk nepriateľa: moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

10. Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje.

11. Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti.

12. Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

13. Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba.

14. Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabiť.

15. Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: „Ty si môj Boh,

16. v tvojich rukách je môj osud.“ Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a prenasledovateľov.

17. Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

18. Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

19. Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní.

20. Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí.

21. Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi.

22. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

23. Už som si v strachu hovoril: „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“ No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, keď som volal k tebe.

24. Milujte Pána, všetci jeho svätí. Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

25. Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.