1. Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby si zajedol a oni ho pozorovali.
2. A hľa, bol tam pred ním akýsi človek, chorý na vodnatieľku.
3. Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom so slovami: Je v sobotu dovolené uzdravovať, či nie?
4. Oni však mlčali. Dotkol sa chorého, uzdravil ho a prepustil.
5. I povedal im: Ak niekomu z vás spadne do studne syn alebo vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?
6. A oni neboli schopní mu na to odpovedať.
7. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberajú popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:
8. Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto vzácnejší, ako si ty;
9. a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: Uvoľni mu miesto! A ty by si s hanbou odišiel na posledné miesto.
10. Ale keď ťa pozvú, choď a sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: Priateľu, postúp vyššie! Vtedy ti prejaví poctu pred všetkými spolustolovníkmi.
11. Veď každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
12. A tomu, ktorý ho pozval, povedal: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu.
13. Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých!
14. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.
15. Počul to jeden zo spolustolujúcich a povedal mu: Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.
16. On mu na to porozprával toto: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých.
17. Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: Poďte, už je všetko pripravené.
18. No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!
19. Druhý povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!
20. Ďalší zas povedal: Oženil som sa, preto nemôžem prísť.
21. Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!
22. Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.
23. Nato pán povedal sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady! Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil dom.
24. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.
25. Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal:
26. Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.
27. Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
28. Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie?
29. Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby:
30. Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.
31. Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?
32. Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru.
33. Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
34. Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, ako opäť získa svoju slanosť?
35. Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, a preto ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.