1. V tom čase prišli za ním nejakí ľudia a rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv zmiešal Pilát s ich obetami.
2. On im odpovedal: Myslíte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania?
3. Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.
4. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní Jeruzalemčania?
5. Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete takisto.
6. A povedal toto podobenstvo: Istý človek mal vo vinici zasadený figovník. Keď prišiel hľadať na ňom ovocie, nič nenašiel.
7. Preto povedal vinohradníkovi: Pozri, už tri roky chodím hľadať na tomto figovníku ovocie, no nič nenachádzam. Vytni ho! Načo zbytočne vyčerpáva zem?
8. On mu odpovedal: Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím.
9. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho.
10. V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge.
11. Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať.
12. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti.
13. Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
14. Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň!
15. Pán mu odpovedal: Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu?
16. A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň?
17. Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých zázračných skutkov, ktoré Ježiš konal.
18. Potom povedal: Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám?
19. Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho konároch.
20. A ďalej hovoril: K čomu prirovnať Božie kráľovstvo?
21. Podobá sa kvasu, ktorý žena vzala a zarobila do troch mier múky, až všetko nakyslo.
22. Ježiš prechádzal cestou do Jeruzalema cez mestá i dediny a učil.
23. Ktosi sa ho spýtal: Pane, je málo tých, čo budú spasení? On im povedal:
24. Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo, hovorím vám: Mnohí sa budú usilovať vojsť, ale nebudú vládať.
25. Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku, budete klopať na dvere a volať: Pane, otvor nám! Ale on vám odpovie: Nepoznám vás. Odkiaľ ste?
26. A vy poviete: Jedli a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach.
27. Ale on vám povie: Nepoznám vás. Odkiaľ ste? Všetci páchatelia neprávosti, odstúpte odo mňa!
28. Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák, Jákob a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, ale vy ostanete vyhodení vonku.
29. A mnohí budú prichádzať od východu, západu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
30. A tak sú poslední, čo budú prvými, a sú prví, čo budú poslednými.
31. V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: Choď odtiaľto preč, lebo Herodes ťa chce zabiť.
32. Odpovedal im: Choďte a povedzte tej líške: Hľa, vyháňam démonov. Dnes i zajtra uzdravujem, a tretieho dňa dokončím svoje dielo.
33. Ale dnes, zajtra i pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.
34. Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.
35. Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Neuvidíte ma, kým nepríde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.