8. Bože, keď si kráčal na čele svojho ľudu a prechádzal púšťou,
9. zem sa zatriasla. Pred tvárou Boha zo Sinaja sa rozpršala aj obloha, pred tvárou Boha Izraela.
10. Zoslal si, Bože, zúrodňujúci dážď a vzpružil si svoju ochabnutú krajinu.
11. Prebývajú v nej tvoje tvory, pre chudobného si ju pripravil vo svojej dobrote, Bože.
12. Pán vyslovuje slovo; nesmierny zástup panien ohlasuje dobrú zvesť:
13. „Utekajú králi, utekajú s vojskami a korisť delí krásavica domu.
14. Kým ste vy spali uprostred košiara, striebrom sa zaskveli krídla holubice a jej pierka žltým zlatom.
15. Keď tam Všemohúci rozháňal kráľov, snehom sa zabelel Selmon.“
16. Vrch bášanský je vrch Boží, pohorie Bášanu má veľa štítov.
17. Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? Veď Boh tam bude bývať naveky.