16. Vrch bášanský je vrch Boží, pohorie Bášanu má veľa štítov.
17. Prečo vy, strmé štíty, závidíte vrchu, na ktorom sa Bohu zapáčilo prebývať? Veď Boh tam bude bývať naveky.
18. Božích vozov sú desaťtisíce tisícov: Pán tiahne zo Sinaja do svätyne.
19. Do výšav si vystúpil, so sebou si vzal zajatcov, ľudí si prijal do daru, aby u Pána Boha mohli bývať aj buriči.
20. Nech je velebený Pán deň čo deň; nesie nás Boh, naša spása.
21. Náš Boh je Boh spásy, on je Pán, čo zo smrti dáva uniknúť.
22. Veď Boh rozbíja hlavy svojim nepriateľom aj vlasaté temeno tým, čo zotrvávajú v hriechoch.
23. I povedal Pán: „Z vrchov Bášanu ich privediem, vyvediem ich z morských hlbín,
24. aby sa tvoja noha zmáčala v krvi a jazyky tvojich psov aby dostali podiel z nepriateľov.“
25. Prizerajú sa, Bože, ako vstupuješ, ako ty môj Boh a kráľ, vstupuješ do svätyne.
26. Na čele idú speváci, na konci zasa harfisti a uprostred dievčatá bijúce na bubny.
27. „Na zhromaždeniach Boha velebte, velebte Pána, potomci Izraela.“
28. Vpredu ich vedie mladučký Benjamín, kniežatá Júdove v šíku bojovom, kniežatá Zabulonove, kniežatá Neftaliho.
29. Prejav, Bože, svoju moc, upevni, Bože, čo si v nás vykonal.
30. Nech pre tvoj chrám v Jeruzaleme králi prinášajú dary.
31. Zažeň obludu, čo sa skrýva v tŕstí, čriedu býkov s teľcami národov; nech sa ti s prútmi striebra pokoria. Rozplaš národy, čo bažia za vojnou.
32. Z Egypta prídu veľmoži, Etiópia vystrie svoje ruky k Bohu.