13. Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba.
14. Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabiť.
15. Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: „Ty si môj Boh,
16. v tvojich rukách je môj osud.“ Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a prenasledovateľov.
17. Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.
18. Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.
19. Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní.
20. Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí.
21. Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi.
22. Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.