7. lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh).
8. Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho!
9. Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu!
10. Vzďaľuj sa sporu a umenšíš hriechy:
11. človek totiž v hneve rozdúcha spor, hriešny človek pobúri (proti sebe) aj priateľov a vie uviesť nepriateľstvo aj medzi pokojných.
12. Lebo oheň horí tak, aké je drevo v lese: ako je kto mocný, taký je aj jeho hnev, a ako je kto bohatý, tak sa zmocňuje jeho hnev.
13. Prenáhlený spor zapaľuje oheň; prenáhlená hádka vylieva krv; a (zradne) svedčiaci jazyk privádza smrť.
14. Ak fúkneš na iskru, vzbĺkne ako oheň, ak však na ňu napľuješ, zadusíš ju. Obidvoje vychádza z tých (istých) úst.
15. Prekliaty je našepkávač a ten, kto má dvojaký jazyk, vie pobúriť mnohých, ktorí žili v pokoji.
16. „Tretí jazyk“ uviedol mnohých do nepokoja a hnal ich od národa k národu.
17. Rozrúcal hradené mestá boháčov a domy veľmožov podkopal.
18. Silu národov podlomil a udatné rody rozbil.
19. „Tretí jazyk“ povyháňal z domu zdatné ženy a obral ich (o výsledky) ich námah.
20. Kto naň bude dbať, nikdy si nenájde pokoja, nezíska si ani priateľa, u koho by spočinul.
21. Úder bičom vyvoláva sinku; úder jazyka až kosti láme.