4. Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva, a pritom oroduje za svoje hriechy?
5. Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom, a pritom prosí o zľutovanie u Boha? Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť?
6. Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo,
7. lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh).
8. Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho!
9. Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu!
10. Vzďaľuj sa sporu a umenšíš hriechy:
11. človek totiž v hneve rozdúcha spor, hriešny človek pobúri (proti sebe) aj priateľov a vie uviesť nepriateľstvo aj medzi pokojných.
12. Lebo oheň horí tak, aké je drevo v lese: ako je kto mocný, taký je aj jeho hnev, a ako je kto bohatý, tak sa zmocňuje jeho hnev.
13. Prenáhlený spor zapaľuje oheň; prenáhlená hádka vylieva krv; a (zradne) svedčiaci jazyk privádza smrť.
14. Ak fúkneš na iskru, vzbĺkne ako oheň, ak však na ňu napľuješ, zadusíš ju. Obidvoje vychádza z tých (istých) úst.
15. Prekliaty je našepkávač a ten, kto má dvojaký jazyk, vie pobúriť mnohých, ktorí žili v pokoji.