1. I bude počet synov Izraela ako piesku morského, ktorý nemožno odvážiť ani zrátať. Vtedy miesto toho, že by im vraveli: »Vy ste Nie môj ľud,« budú im hovoriť: »Synovia živého Boha.«
2. I zhromaždia sa synovia Júdu a synovia Izraela pospolu, ustanovia si jednu hlavu a vystúpia z krajiny, lebo veľký bude deň Jezraela.
3. Povedzte svojim bratom: »Môj ľud« a svojim sestrám: »Omilostená!«
4. Žalujte si matku, žalujte, lebo nie je mojou manželkou a ja nie som jej manželom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!
5. Ináč ju vyzlečiem do naha a predstavím ju sťa v deň jej narodenia, urobím ju takou ako púšť, takou, aká je suchá zem, ju spravím a usmrtím ju smädom.
6. Nad jej synmi sa nezľutujem, lebo sú to deti zo smilstva.
7. Bo ich mať smilnila, ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti; veď vravela: »Pôjdem za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu, plátno, olej, nápoje.«