1. I bude počet synov Izraela ako piesku morského, ktorý nemožno odvážiť ani zrátať. Vtedy miesto toho, že by im vraveli: »Vy ste Nie môj ľud,« budú im hovoriť: »Synovia živého Boha.«
2. I zhromaždia sa synovia Júdu a synovia Izraela pospolu, ustanovia si jednu hlavu a vystúpia z krajiny, lebo veľký bude deň Jezraela.
3. Povedzte svojim bratom: »Môj ľud« a svojim sestrám: »Omilostená!«
4. Žalujte si matku, žalujte, lebo nie je mojou manželkou a ja nie som jej manželom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!
5. Ináč ju vyzlečiem do naha a predstavím ju sťa v deň jej narodenia, urobím ju takou ako púšť, takou, aká je suchá zem, ju spravím a usmrtím ju smädom.
6. Nad jej synmi sa nezľutujem, lebo sú to deti zo smilstva.
7. Bo ich mať smilnila, ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti; veď vravela: »Pôjdem za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu, plátno, olej, nápoje.«
8. Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím a múrom ju zahatím, že si nenájde chodníčky.
9. Pôjde si za svojimi milencami, ale nedochytí ich, bude ich hľadať, ale nenájde. Vtedy povie: »Pôjdem ja a vrátim sa k prvému manželovi, lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«
10. Lenže ona nevie že ja som jej dával obilie a mušt a olej; striebra som jej dal hojnosť a zo zlata Bála spravili.
11. Nuž vezmem si zasa späť v príhodný čas svoje obilie a mušt, keď bude jeho čas; svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem, ktorým zakrývala svoju nahotu.
12. Teraz odhalím jej nahotu pred zrakom jej milencov a nevytrhne ju nik z mojej ruky.
13. Urobím koniec všetkým jej rozkošiam, jej sviatkom, novmesiacom, jej sobotám a všetkým slávnostiam.
14. Spustoším jej vinič a figy, o ktorých si vravela: »Toto mi je odmena, čo mi dali moji milenci.« Urobím z nich les a bude ich žrať poľná zverina.
15. Potrescem ju za dni bálov, keď im prinášala kadidlo, zdobila sa prsteňmi a skvostmi, za svojimi milencami šla, a na mňa zabudla - hovorí Pán.
16. Preto ju ja vyvábim, zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu.
17. Potom jej tam dám jej vinice a údolie Achor za bránu nádeje; tam poslúchne ako za dní svojej mladosti, ako keď vystupovala z Egypta.
18. V ten deň - hovorí Pán - bude ma volať: »Môj manžel!« a nebude ma viac volať: »Môj Bál!«
19. Odstránim mená bálov z jej úst, nespomenú viac ich meno.
20. V ten deň zmluvu uzavriem s poľnou zverou, s nebies vtáčkami a so zemeplazmi; kušu, meč a vojnu zlomím v krajine; potom budú bývať v bezpečí.
21. Vtedy si ťa navždy zasnúbim, za pravdu a právo si ťa zasnúbim, za lásku a zľutovanie,
22. zasnúbim si ťa za vernosť, takže poznáš Pána.
23. V ten deň vyslyším - hovorí Pán - vyslyším nebesá a tie zasa vyslyšia zem;
24. zem potom vyslyší obilie, mušt a olej a tie vyslyšia Jezraela.
25. A zasejem si ho v krajine, Neomilostenú omilostím, tomu, čo je Nie môj ľud, poviem: »Ty si môj ľud« a on mi povie: »Môj Boh.«“