1. I bude počet synov Izraela ako piesku morského, ktorý nemožno odvážiť ani zrátať. Vtedy miesto toho, že by im vraveli: »Vy ste Nie môj ľud,« budú im hovoriť: »Synovia živého Boha.«
2. I zhromaždia sa synovia Júdu a synovia Izraela pospolu, ustanovia si jednu hlavu a vystúpia z krajiny, lebo veľký bude deň Jezraela.
3. Povedzte svojim bratom: »Môj ľud« a svojim sestrám: »Omilostená!«
4. Žalujte si matku, žalujte, lebo nie je mojou manželkou a ja nie som jej manželom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a spomedzi pŕs znaky cudzoložstva!
5. Ináč ju vyzlečiem do naha a predstavím ju sťa v deň jej narodenia, urobím ju takou ako púšť, takou, aká je suchá zem, ju spravím a usmrtím ju smädom.
6. Nad jej synmi sa nezľutujem, lebo sú to deti zo smilstva.
7. Bo ich mať smilnila, ich rodička sa dopúšťala nehanebnosti; veď vravela: »Pôjdem za svojimi milencami, ktorí mi dávajú chlieb a vodu, vlnu, plátno, olej, nápoje.«
8. Hľa, preto tvoju cestu tŕním ohradím a múrom ju zahatím, že si nenájde chodníčky.
9. Pôjde si za svojimi milencami, ale nedochytí ich, bude ich hľadať, ale nenájde. Vtedy povie: »Pôjdem ja a vrátim sa k prvému manželovi, lebo vtedy mi lepšie bolo než teraz.«
10. Lenže ona nevie že ja som jej dával obilie a mušt a olej; striebra som jej dal hojnosť a zo zlata Bála spravili.
11. Nuž vezmem si zasa späť v príhodný čas svoje obilie a mušt, keď bude jeho čas; svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem, ktorým zakrývala svoju nahotu.