10. Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu, povytínať mnohé národy a tvoja duša hreší.
11. Veď kameň z múru bude kričať a hrada z väzby mu odpovie:
12. Beda tomu, kto krvou stavia mesto a upevňuje osadu zločinom!
13. Hľa, či to nie je od Pána zástupov, že kmene robia pre oheň a národy sa ustávajú pre nič?
14. Lebo zem bude plná poznania Pánovej slávy ako vody, ktoré pokrývajú more.
15. Beda tomu, kto napája svojho blížneho, primiešava mu svoju zlosť a opíja ho, aby videl jeho nahotu.
16. Sýtil si sa viac hanbou než cťou, nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť: obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice a potupa k tvojej cti.
17. Lebo násilie Libanonu ťa pokryje a trápenie zvierat ťa podesí pre ľudskú krv, pre násilie na zemi, na meste a všetkých jeho obyvateľoch.
18. Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár, liatina a lživý učiteľ, že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil, keď robil nemých bôžikov?
19. Beda tomu, kto vraví drevu: „Zobuď sa!“, „Vstaň!“ nemému kameňu; či to on počuje? Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom, ale života nijakého v ňom niet.
20. Pán však je vo svojom svätom chráme, nech pred ním zamĺkne celá zem!