1. Postavím sa na svoju stráž, umiestnim sa na hradbe a budem sliediť, aby som zbadal, čo bude ku mne hovoriť a čo odpovie na moju ponosu.
2. Pán mi odpovedal: „Napíš videnie, a to jasne na tabuľu, aby sa dalo plynule čítať.
3. Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, veď určite príde a nezmešká.
4. Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama, spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť.“
5. A ako je víno klamlivé, nebude mať slávu muž nadutý, ktorý si otvára hrtan ako podsvetie, je ako smrť, nezasýti sa, zhrabal k sebe všetky národy a zhromaždil k sebe všetky kmene.
6. Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom, posmešnú hádanku, a nepovedia: „Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte? A hromadí proti sebe mračno hliny.“?
7. Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba, a nezobudia sa, čo tebou otrasú? Potom im budeš korisťou.
8. Preto, že si vyplienil mnohé národy, vyplienia ťa všetky ostatné kmene, pre ľudskú krv, pre násilnosť na zemi, na meste a všetkých jeho občanoch.
9. Beda tomu, kto hromadí korisť na nešťastie svojho domu, chce si položiť hniezdo do výšav, aby unikol ruke nešťastia.
10. Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu, povytínať mnohé národy a tvoja duša hreší.
11. Veď kameň z múru bude kričať a hrada z väzby mu odpovie:
12. Beda tomu, kto krvou stavia mesto a upevňuje osadu zločinom!
13. Hľa, či to nie je od Pána zástupov, že kmene robia pre oheň a národy sa ustávajú pre nič?
14. Lebo zem bude plná poznania Pánovej slávy ako vody, ktoré pokrývajú more.
15. Beda tomu, kto napája svojho blížneho, primiešava mu svoju zlosť a opíja ho, aby videl jeho nahotu.
16. Sýtil si sa viac hanbou než cťou, nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť: obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice a potupa k tvojej cti.
17. Lebo násilie Libanonu ťa pokryje a trápenie zvierat ťa podesí pre ľudskú krv, pre násilie na zemi, na meste a všetkých jeho obyvateľoch.
18. Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár, liatina a lživý učiteľ, že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil, keď robil nemých bôžikov?
19. Beda tomu, kto vraví drevu: „Zobuď sa!“, „Vstaň!“ nemému kameňu; či to on počuje? Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom, ale života nijakého v ňom niet.
20. Pán však je vo svojom svätom chráme, nech pred ním zamĺkne celá zem!