1. Postavím sa na svoju stráž, umiestnim sa na hradbe a budem sliediť, aby som zbadal, čo bude ku mne hovoriť a čo odpovie na moju ponosu.
2. Pán mi odpovedal: „Napíš videnie, a to jasne na tabuľu, aby sa dalo plynule čítať.
3. Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, veď určite príde a nezmešká.
4. Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama, spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť.“
5. A ako je víno klamlivé, nebude mať slávu muž nadutý, ktorý si otvára hrtan ako podsvetie, je ako smrť, nezasýti sa, zhrabal k sebe všetky národy a zhromaždil k sebe všetky kmene.
6. Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom, posmešnú hádanku, a nepovedia: „Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte? A hromadí proti sebe mračno hliny.“?
7. Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba, a nezobudia sa, čo tebou otrasú? Potom im budeš korisťou.