1. V jedenástom roku, prvý deň tretieho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:
2. „Syn človeka, povedz faraónovi, kráľovi Egypta, a jeho zástupu: »Komu sa podobáš svojou veľkosťou?«
3. Pozri, cédrom na Libanone je krásnovetvým, korunu má tienistú, vzrast má vysoký, vrcholec mu čneje z húšťavy.
4. Od vôd vzrastá, výšku mu dala priepasť, ktorá mu pôdu obkľúčila prúdmi a svoje toky vyliala na všetky stromy poľa.
5. Preto vzrastom prevýšil všetky stromy na poli, vetvy sa mu rozrástli, konáre sa roztiahli od hojnej vody.
6. Na konároch, keď ich roztiahol, hniezdili všetky vtáky neba, pod jeho vetvami rodili všetky poľné zvieratá, v jeho tôni bývali rôzne početné kmene.
7. Prekrásny bol svojou veľkosťou, ratolesti keď si roztiahol, veď mal korene v hojnej vode.
8. Cédre v Božej záhrade sa mu nevyrovnali, cyprusy sa nepodobali jeho konárom, platan nemal vetvy ako on, nijaký strom v Božej záhrade mu nebol krásou podobný.
9. Krásnym som ho urobil, bohatým na konáre, že mu závideli všetky stromy Edenu, čo sú v Božej záhrade.
10. Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože je na vzrast vysoký, svojím vrcholcom sa vzpína až medzi oblaky a pre výšku sa mu vzdúva srdce:
11. dal som ho do ruky mocnému národu, nech s ním nakladá; pre jeho zločin som ho odohnal.
12. Vyťali ho cudzinci, najsilnejšie národy, a pohodili ho. Na vrchy a do všetkých dolín padali jeho konáre, dolámali sa mu vetvy do všetkých riečíšť zeme, z jeho tieňa odišli všetky národy, odvrhnú ho.
13. Na jeho vývrate bývali všetky vtáky neba a na jeho vetvách boli všetky zvieratá poľa,
14. aby sa nijaký strom pri vode nevyvyšoval pre svoj vzrast a aby sa svojím vrcholcom nevypínal medzi oblaky. Pre svoju výšku nech sa nespolieha na seba nič, čo pije vodu, pretože všetci budú vydaní na smrť, do podzemia, medzi ľudských synov, k tým, čo zostupujú do jamy.
15. Toto hovorí Pán, Jahve: V deň, keď do podsvetia zostúpil, smútok som nariadil, more som do neho zahalil a jeho toky som zahatil, že množstvo vody tiecť prestalo. Libanon som odial do čierna a stromy na poli vyschli preň.
16. Rachotom jeho pádu som podesil národy, keď som ich strčil do podsvetia k tým, čo zostupujú do jamy. A v podsvetí sa potešili všetky stromy Edenu, vyberané a najlepšie z Libanonu, všetky, čo pijú vodu.
17. Lebo aj tie zostúpili s ním do podsvetia k tým, čo ich prebodol meč, aj jeho pomocníci, ktorí spočívali v jeho tôni medzi národmi.
18. Tak, komuže si sa podobal vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Zrútil si sa so stromami Edenu do podsvetia. Medzi neobrezancami ležíš s tými, čo ich prebodol meč. To je faraón a celý jeho zástup,“ hovorí Pán, Jahve.