1. V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:
2. „Syn človeka, napíš si meno dňa, totiž tohto dňa; babylonský kráľ sa práve tento deň vzoprie proti Jeruzalemu.
3. Potom prednes odbojnému domu podobenstvo a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej doň vody!
4. Pozbieraj doň jeho kúsky, rozličné dobré kúsky zo stehna a lopatky, naplň ho vyberanými kosťami!
5. Vezmi vyberané barančatá, naklaď podeň hŕbu dreva, nechaj vrieť jeho kúsky, i kosti nech sa v ňom uvaria!
6. Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde. Kus za kusom ho vyprázdni, nemusí naň padnúť žreb.
7. Veď je v ňom krv, na holý kameň ju položilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou.
8. Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holý kameň, aby sa nezakryla.
9. Preto takt o hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu; aj ja urobím veľkú vatru.
10. Naklaď dreva, zapáľ oheň, dovar mäso, uvar miešaninu, kosti však nech zhoria!
11. Potom ho polož prázdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpáli, aby sa mu vnútri pustila nečistota a stratila sa jeho hrdza.
12. Veľmi som sa ustával, no nakopená hrdza nezišla z neho v ohni.
13. V tvojej nečistote je zločin. Pretože som ťa čistil, no neočistil si sa od svojej špiny, ani sa už neočistíš, kým neukojím na tebe svoj hnev.
14. Ja, Pán, som hovoril; príde a urobím. Nepopustím, nebudem šetriť a nezľutujem sa. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich výčinov ťa budem súdiť,“ hovorí Pán, Jahve.
15. Pán prehovoril ku mne takto:
16. „Syn človeka, pozri, ja ti odnímem, čo je milé tvojim očiam, ale nenariekaj a neplač; slzy nech ti netečú!
17. Vzdychaj tíško, nárek za mŕtvymi neusporiadaj, uviaž si turban, obuj si obuv na nohy, pery si nezahaľuj a nejedz smútočný chlieb!“
18. Hovoril som teda k ľudu za rána. Večer potom mi zomrela žena a ráno som robil, ako mi bolo rozkázané.
19. Ľud mi povedal: „Nepovieš nám, čo to pre nás znamená, že takto robíš?“
20. Odpovedal som im: „Pán ku mne prehovoril takto:
21. Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Veruže znesvätím svoju svätyňu, pýchu vášho mocnárstva, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše! A vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom.
22. Vtedy budete robiť, ako robím ja, pery si nebudete zahaľovať a nebudete jesť smútočný chlieb.
23. Svoje turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete plakať ani nariekať, ale budete hynúť pre svoje hriechy a druh k druhovi vzdychať.
24. Ezechiel vám však bude znamením, robte všetko, ako robí on, keď to príde. A budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.
25. Ty však, syn človeka, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ich okrasnú radosť, žiadosť ich očí a túžbu ich duše, ich synov a ich dcéry;
26. v ten deň, keď príde utečenec, aby ti to oznámil,
27. v ten deň sa ti otvoria ústa v prítomnosti utečenca. Budeš hovoriť a viac neonemieš a budeš im znamením. Tak sa dozvedia, že ja som Pán.“