43. Nech má starosť o svätyňu; nech ho všetko poslúcha! Všetky listiny nech sú vystavované v jeho mene! Nech sa oblieka do purpuru a zlata!
44. Nikomu ani z ľudu, ani z kňazov nech nie je dovolené porušiť niektorý z týchto predpisov alebo sa vzpierať proti jeho nariadeniam, alebo bez jeho vedomia zvolávať zhromaždenia v krajine, obliekať sa do purpuru a užívať zlatú stuhu!
45. Kto by sa teda proti tomu previnil a niečo z toho zavrhol, vystaví sa trestu.“
46. Všetok ľud sa uzniesol, že priznáva Šimonovi uvedené výsady.
47. Šimon to prijal a vyhlásil, že je ochotný zastávať veľkňazstvo, byť vojvodcom a kniežaťom Židov a kňazov a vôbec byť predstaveným všetkým.
48. Nariadil, aby táto listina bola vyrytá do medených dosiek a vystavená na múre svätyne na viditeľnom mieste.
49. Odpis z nej dali uložiť do klenotnice, aby ju mali poruke Šimon a jeho synovia.