1. V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im:
2. „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť.
3. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“
4. Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“
5. Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“
6. Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu.
7. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
8. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín.
9. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.
10. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
11. Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
12. On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“
13. Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.