1. V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im:
2. „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť.
3. Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“
4. Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“
5. Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“
6. Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu.
7. Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
8. I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín.
9. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.
10. Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
11. Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
12. On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“
13. Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.
14. Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.
15. A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“
16. Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba.
17. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce?
18. Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už,
19. koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“
20. „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“
21. A povedal im: „Ešte nechápete?“
22. Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol.
23. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“
24. Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“
25. Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne.
26. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“
27. Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“
28. Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“
29. „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“
30. Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.
31. Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
32. Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať.
33. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“
34. Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
35. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.
36. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!
37. Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!
38. Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“