1. Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť.
2. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“
3. Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu.
4. Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?!
5. Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu.
6. Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok.
7. Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy.
8. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb.
9. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
10. Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil.
11. Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.
12. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“
13. Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním
14. a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: »Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?«
15. On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“
16. Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
17. Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.
18. A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“
19. Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“
20. On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise.
21. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
22. Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“
23. Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili.
24. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.
25. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
26. Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
27. Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: »Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.«
28. Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“
29. Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“
30. Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“
31. Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní.
32. Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“
33. Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť.
34. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“
35. Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.
36. Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“
37. Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť?
38. Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
39. Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami.
40. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať.
41. Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.
42. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“
43. A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší.
44. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“
45. Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho.
46. Oni položili naň ruky a zajali ho.
47. Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
48. Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali.
49. Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“
50. Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.
51. No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho.
52. Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.
53. Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.
54. Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni.
55. Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli.
56. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali.
57. Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili:
58. „My sme ho počuli hovoriť: »Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.«“
59. Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo.
60. Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“
61. Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“
62. Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“
63. Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov?
64. Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.
65. Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.
66. Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok.
67. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“
68. Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút.
69. Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“
70. Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.“
71. On sa však začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“
72. Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa.