Kapitoly

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9
  10. 10
  11. 11
  12. 12
  13. 13
  14. 14
  15. 15
  16. 16
  17. 17
  18. 18
  19. 19
  20. 20
  21. 21

Starý Zákon

Nový Zákon

Ján 11 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1. Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty.

2. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.

3. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

4. Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

5. Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.

6. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.

7. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“

8. Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“

9. Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta.

10. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“

11. Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“

12. Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“

13. Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.

14. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel.

15. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“

16. Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“

17. Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.

18. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií,

19. a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.

20. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma.

21. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.

22. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

23. Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

24. Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

25. Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.

26. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

27. Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

28. Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“

29. Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu.

30. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti.

31. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“

32. Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“

33. Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený

34. sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“

35. A Ježiš zaslzil.

36. Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“

37. No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

38. Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.

39. Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“

40. Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

41. Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.

42. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“

43. Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“

44. A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

45. Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

46. No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.

47. Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia.

48. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“

49. Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič.

50. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“

51. Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ,

52. a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti.

53. A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

54. Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.

55. Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili.

56. Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“

57. Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.