Kapitoly

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9
  10. 10
  11. 11
  12. 12
  13. 13
  14. 14
  15. 15
  16. 16
  17. 17
  18. 18
  19. 19
  20. 20
  21. 21

Starý Zákon

Nový Zákon

Ján 10 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1. Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník.

2. Kto vchádza bránou, je pastier oviec.

3. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.

4. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas.

5. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“

6. Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.

7. Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam.

8. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.

9. Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.

10. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.

11. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.

12. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa.

13. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.

14. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa,

15. ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.

16. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

17. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem.

18. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“

19. Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka.

20. Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“

21. Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“

22. V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.

23. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.

24. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“

25. Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca,

26. ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.

27. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.

28. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.

29. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.

30. Ja a Otec sme jedno.“

31. Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať.

32. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“

33. Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“

34. Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?«

35. Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo - a Písmo nemožno zrušiť! -,

36. prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?!

37. Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.

38. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“

39. Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

40. Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.

41. Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“

42. A mnohí tam uverili v neho.