1. Nato sa Dávid pobral preč a Jonatán sa vrátil do mesta.
2. Dávid prišiel do Nóbu ku kňazovi Achímelekovi. Achímelek vyšiel ustráchaný v ústrety Dávidovi a spýtal sa ho: Prečo si sám a nikto nie je s tebou?
3. Dávid odvetil kňazovi Achímelekovi: Kráľ ma niečím poveril. Povedal mi: Nikto sa nesmie dozvedieť o tvojom poslaní, ktorým som ťa poveril. Mládencov som oboznámil s miestom, kde sa so mnou stretnú.
4. Máš teda dačo poruke? Daj mi päť chlebov alebo čo nájdeš.
5. Kňaz odvetil Dávidovi: Obyčajný chlieb nemám poruke, mám iba posvätný chlieb. Vyvarovali sa však mládenci aspoň styku so ženou?
6. Dávid odpovedal kňazovi: Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.
7. Nato mu kňaz dal posvätný chlieb. Iného chleba tam totiž nebolo, okrem chlebov predkladaných pred Hospodina, ktoré sa v deň výmeny nahrádzali čerstvými.
8. V ten deň tam bol v istej veci pred Hospodinom jeden zo Saulových služobníkov, Doég Edómsky, vedúci spomedzi Saulových pastierov.
9. Dávid sa ešte spýtal Achímeleka: Nemáš poruke nejakú kopiju alebo meč? Nevzal som si ani meč, ani nijakú zbraň, lebo kráľova záležitosť bola súrna.
10. Kňaz povedal: Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Éla. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iného okrem neho tu niet. Dávid povedal: Tomu sa nič nevyrovná. Daj mi ho!
11. Dávid sa v ten deň dal pred Saulom na útek a prišiel ku gátskemu kráľovi Akíšovi.
12. Akíšovi služobníci však povedali: Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci:Saul porazil svoje tisíce,ale Dávid svoje desaťtisíce.
13. Dávid si zapamätal tie slová a dostal strach z gátskeho kráľa Akíša.
14. Zmenil pred nimi svoje správanie, a keď ho chceli chytiť, v ich rukách predstieral pomätenosť, čmáral na dvere brány a púšťal po brade sliny.
15. Akíš povedal svojim služobníkom: Vidíte predsa, že je pomätený. Prečo ste mi ho priviedli?