Kapitoly

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9
  10. 10
  11. 11
  12. 12
  13. 13
  14. 14
  15. 15
  16. 16
  17. 17
  18. 18
  19. 19
  20. 20
  21. 21
  22. 22
  23. 23
  24. 24
  25. 25
  26. 26
  27. 27
  28. 28
  29. 29
  30. 30
  31. 31

Starý Zákon

Nový Zákon

Prvá Samuelova 21 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

Dávid v Nóbe

1. Nato sa Dávid pobral preč a Jonatán sa vrátil do mesta.

2. Dávid prišiel do Nóbu ku kňazovi Achímelekovi. Achímelek vyšiel ustráchaný v ústrety Dávidovi a spýtal sa ho: Prečo si sám a nikto nie je s tebou?

3. Dávid odvetil kňazovi Achímelekovi: Kráľ ma niečím poveril. Povedal mi: Nikto sa nesmie dozvedieť o tvojom poslaní, ktorým som ťa poveril. Mládencov som oboznámil s miestom, kde sa so mnou stretnú.

4. Máš teda dačo poruke? Daj mi päť chlebov alebo čo nájdeš.

5. Kňaz odvetil Dávidovi: Obyčajný chlieb nemám poruke, mám iba posvätný chlieb. Vyvarovali sa však mládenci aspoň styku so ženou?

6. Dávid odpovedal kňazovi: Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.

7. Nato mu kňaz dal posvätný chlieb. Iného chleba tam totiž nebolo, okrem chlebov predkladaných pred Hospodina, ktoré sa v deň výmeny nahrádzali čerstvými.

8. V ten deň tam bol v istej veci pred Hospodinom jeden zo Saulových služobníkov, Doég Edómsky, vedúci spomedzi Saulových pastierov.

9. Dávid sa ešte spýtal Achímeleka: Nemáš poruke nejakú kopiju alebo meč? Nevzal som si ani meč, ani nijakú zbraň, lebo kráľova záležitosť bola súrna.

10. Kňaz povedal: Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Éla. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iného okrem neho tu niet. Dávid povedal: Tomu sa nič nevyrovná. Daj mi ho!

Dávid u kráľa Akíša

11. Dávid sa v ten deň dal pred Saulom na útek a prišiel ku gátskemu kráľovi Akíšovi.

12. Akíšovi služobníci však povedali: Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci:Saul porazil svoje tisíce,ale Dávid svoje desaťtisíce.

13. Dávid si zapamätal tie slová a dostal strach z gátskeho kráľa Akíša.

14. Zmenil pred nimi svoje správanie, a keď ho chceli chytiť, v ich rukách predstieral pomätenosť, čmáral na dvere brány a púšťal po brade sliny.

15. Akíš povedal svojim služobníkom: Vidíte predsa, že je pomätený. Prečo ste mi ho priviedli?

16. Nemám azda dosť pomätencov, že mi privádzate tohto, aby tu vystrájal? Ten má vojsť do môjho domu?