1. ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu,aby si dal poznať tvoje meno svojim nepriateľom.Nech sa trasú pred tebou národy.
2. Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si,pred tebou sa vrchy rozliali.
3. Od vekov nebolo počuť ani slýchať,ani oko nevidelo, žeby iný bohokrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.
4. Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosťa na tvojich cestách spomína na teba.Hľa, ty si sa hneval a my sme hrešili,no na odvekých cestách môžeme byť spasení.
5. Všetci sme boli ako nečistí,všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho,všetci sme zvädli ako lístie,naše viny nás odnášali ako vietor.
6. Nikto nevzýva tvoje meno,neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe,lebo si pred nami skryl svoju tvára nechal si nás v moci našich vín.
7. Teraz však, Hospodin, ty si náš otec,my sme hlina a ty si náš tvorca,všetci sme dielom tvojej ruky.
8. Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin,nespomínaj už viac vinu.Hľa, pozri, všetci sme tvoj ľud.
9. Tvoje sväté mestá sa stali púšťou,Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumoviskom.
10. Náš svätý a slávny dom,v ktorom ťa chválili naši otcovia, stal sa zhoreniskoma všetko, čo nám bolo milé, stalo sa zbúraniskom.
11. Azda chceš byť po tom všetkom zdržanlivý?Chceš mlčať a tak veľmi nás ponižovať?