1. Hospodin sa zmiluje nad Jákobom a znova si vyvolí Izrael a dá im odpočinúť v ich vlastnej krajine. Cudzinci sa k nim pripoja a pridajú sa k Jákobovmu domu.
2. Národy ich vezmú a privedú na ich miesto. Dom Izraelov si z nich na pôde Hospodina urobí sluhov a slúžky; zajmú tých, čo ich zajali a budú utláčať svojich utláčateľov.
3. V deň, keď ti Boh dá odpočinúť od únavy, zmätku a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,
4. zaspievaš pieseň na posmech proti babylonskému kráľovi a povieš:Pozri, ako skončil tyran, ako sa skončilo násilie!
5. Hospodin zlomil prút bezbožníkova žezlo vladárov,
6. čo zlostne bilo národyneprestajnými údermi,podmaňovalo si v hneve národyneľútostným sužovaním.
7. Oddychuje, odpočíva celá zem, prepuká jasotom.
8. Aj cyprusy a libanonské cédre sa tešia kvôli tebe,od chvíle, čo si padol, hovoria si: Nepríde k nám už drevorubač.
9. Zospodu sa podsvetie znepokojí kvôli tebea vyjde ti v ústrety, keď prídeš,kvôli tebe zobudí tienevšetkých mocnárov zeme,zdvihne z trónov všetkých kráľov národov.
10. Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe:Aj ty si bez sily ako my,stal si sa nám podobným!
11. Do podsvetia je zvrhnutá tvoja hrdosťza zvuku tvojich hárf.Pod tebou lezie chrobača červy sú tvojou prikrývkou.
12. Ako si padla z neba, žiarivá zornička!Zrazený si na zemi, vládca nad národmi!
13. Veď v srdci si si povedal:Do nebies vystúpim,až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón,sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,na najkrajnejšom severe.
14. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu.
15. Do podsvetia si však zvrhnutý, do najhlbšej jamy.
16. Tí, čo ťa uzrú, obzrú si ťa a pomyslia si o tebe:Vari toto je ten muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,
17. čo svet obrátil na pustatinu,jeho mestá zrúcal a svojich väzňov neprepustil?
18. Všetci králi národov bez výnimky spočívajú v sláve,každý vo svojom dome.
19. Ty si však vyhodený zo svojho hrobuako odporná ratolesť,pokrytá zabitými,prebodnutými mečom,ktorých hodili do kamennej jamyako pošliapanú mŕtvolu.
20. Nepridružíš sa k nim v hrobe,lebo si zničil vlastnú krajinu,svoj vlastný ľud si vyvraždil.Nikdy nik nespomeniepotomstvo zločincov.
21. Postavte popravisko jeho synompre vinu ich otcov,aby nepovstali a nepodmanili si zema nezaplnili ju mestami.
22. Povstanem proti nim — znie výrok Hospodina zástupov — a vyhubím v Babylone meno tých, čo zostali, rod i potomstvo — znie výrok Hospodina —
23. a obrátim ho na príbytok ježov a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou — znie výrok Hospodina zástupov.
24. Takto prisahal Hospodin zástupov:Ako som zamýšľal, tak sa stanea ako som rozhodol, tak aj bude,
25. že zlomím Asýriu v mojej krajine,na mojich vrchoch ju pošliapem,takže sa vzdiali od nich jej jarmoa jej bremeno spadne z ich ramien.
26. Toto je ustanovenie platné pre celú zema ruka vystretá proti všetkým národom.
27. Hospodin zástupov rozhodol, ktože to prekazí?Jeho ruka je vystretá, ktože ju odvráti?
28. V roku smrti kráľa Acháza odznel tento výrok:
29. Neteš sa ty, Filištínsko celé,že sa zlomil prút toho, čo ťa bil,lebo z koreňa hada vyjde vretenicaa jej plodom bude okrídlený drak.
30. Potom budú prvorodení pásť bedárova chudobní budú sídliť v bezpečí,tvoj koreň však hladom usmrtíma tvojich pozostalých pozabíjam.
31. Kvíľ, brána, plač, mesto,des sa celé Filištínsko,lebo zo severu prichádza dyma nikto neodchádza z jeho šíkov.
32. A aká bude odpoveď poslom tohto národa?To, že Hospodin založil Siona na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.