11. Do podsvetia je zvrhnutá tvoja hrdosťza zvuku tvojich hárf.Pod tebou lezie chrobača červy sú tvojou prikrývkou.
12. Ako si padla z neba, žiarivá zornička!Zrazený si na zemi, vládca nad národmi!
13. Veď v srdci si si povedal:Do nebies vystúpim,až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón,sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,na najkrajnejšom severe.
14. Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa k Najvyššiemu.
15. Do podsvetia si však zvrhnutý, do najhlbšej jamy.
16. Tí, čo ťa uzrú, obzrú si ťa a pomyslia si o tebe:Vari toto je ten muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,
17. čo svet obrátil na pustatinu,jeho mestá zrúcal a svojich väzňov neprepustil?
18. Všetci králi národov bez výnimky spočívajú v sláve,každý vo svojom dome.
19. Ty si však vyhodený zo svojho hrobuako odporná ratolesť,pokrytá zabitými,prebodnutými mečom,ktorých hodili do kamennej jamyako pošliapanú mŕtvolu.