17. Ty však, moje stádo, takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou a medzi baranmi a capmi.
18. Je vám to málo, že vypásate najlepšiu pašu, ale ostatnú šliapete nohami; že pijete čistú vodu, ale ostatnú kalíte nohami?
19. Potom moje stádo musí vypásť to, čo bolo došliapané vašimi nohami, a musí vypiť vodu, čo bola skalená vašimi nohami?
20. Preto takto im vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi tučnými ovcami,
21. pretože bokom i plecom odtláčate a svojimi rohami odstrkávate všetky slabé kusy dotiaľ, kým ich nepovyháňate.
22. Zachránim svoje ovce, aby už neboli korisťou, a budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou.
23. Ustanovím nad nimi jedného pastiera a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom.
24. Ja, Hospodin, budem ich Bohom a môj služobník Dávid bude kniežaťom uprostred nich. Ja, Hospodin, som to povedal.
25. Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji a vyhubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne na púšti a budú spávať v lesoch.
26. Udelím požehnanie im a okoliu svojho pahorka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požehnané dažde!
27. Potom poľný strom vydá svoje ovocie i zem vydá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bezpečí. Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a zachránim ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili.