1. Potom mi zaznelo slovo Hospodina:
2. Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz im, totiž pastierom: Takto vraví Pán, Hospodin: Beda pastierom Izraela, ktorí pasú samých seba! Či pastieri nemajú pásť stádo?
3. Jete tuk, odievate sa vlnou, zabíjate tučné zvieratá, ale stádo nepasiete.
4. Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, poranené neobväzovali, porozháňané nezavracali, ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím.
5. Rozpŕchli sa, boli bez pastiera, slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené.
6. Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch. Moje ovce sú rozptýlené po celej šírej krajine, ale ich nik nehľadá.
7. Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina:
8. Ako žijem — znie výrok Pána, Hospodina — pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli —
9. preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina:
10. Takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja som proti pastierom, budem požadovať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo. Pastieri už nebudú vypásať samých seba, lebo vytrhnem svoje ovce z ich úst a už im viac nebudú pokrmom.
11. Takto totiž vraví Pán, Hospodin: Hľa, tu som, pozhľadávam svoje ovce a postarám sa o ne.
12. Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa.
13. Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín, dovediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť na izraelských vrchoch, v údoliach riek a na všetkých osídlených miestach krajiny.
14. Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na dobrej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela.
15. Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať — znie výrok Pána, Hospodina.
16. Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím. Budem ich pásť, ako sa patrí.
17. Ty však, moje stádo, takto vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou a medzi baranmi a capmi.
18. Je vám to málo, že vypásate najlepšiu pašu, ale ostatnú šliapete nohami; že pijete čistú vodu, ale ostatnú kalíte nohami?
19. Potom moje stádo musí vypásť to, čo bolo došliapané vašimi nohami, a musí vypiť vodu, čo bola skalená vašimi nohami?
20. Preto takto im vraví Pán, Hospodin: Hľa, ja budem rozsudzovať medzi tučnými ovcami,
21. pretože bokom i plecom odtláčate a svojimi rohami odstrkávate všetky slabé kusy dotiaľ, kým ich nepovyháňate.
22. Zachránim svoje ovce, aby už neboli korisťou, a budem rozsudzovať medzi ovcou a ovcou.
23. Ustanovím nad nimi jedného pastiera a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom.
24. Ja, Hospodin, budem ich Bohom a môj služobník Dávid bude kniežaťom uprostred nich. Ja, Hospodin, som to povedal.
25. Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji a vyhubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne na púšti a budú spávať v lesoch.
26. Udelím požehnanie im a okoliu svojho pahorka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požehnané dažde!
27. Potom poľný strom vydá svoje ovocie i zem vydá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bezpečí. Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a zachránim ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili.
28. Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bezpečne a nikto ich nevyplaší.
29. Zriadim pre nich slávny sad a nebudú už zachvátení hladom v krajine, nebudú znášať potupovanie od pohanov.
30. Potom spoznajú, že ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Izraela, sú mojím ľudom — znie výrok Pána, Hospodina.
31. Vy, moje stádo, ste ovcami mojej pastvy a ja som váš Boh — znie výrok Pána, Hospodina.