12. Muž odvetil Jóabovi: Na kráľovho syna by som ruku nepoložil, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šekelov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe, Abíšajovi a Ittajovi: Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.
13. Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zostal stranou.
14. Jóab povedal: Nebudem tu s tebou strácať čas. Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna, ktorý na dube ešte žil.
15. Potom obklopili Absolóna desiati mládenci, Jóabovi zbrojnoši, a dorazili ho.
16. Nato Jóab zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóab ľud zadržal.
17. Potom vzali Absolóna, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali, každý do svojho stanu.
18. Ešte kým Absolón žil, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: Nemám syna, ktorý by pripomínal moje meno. Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník.
19. Cádokov syn Achímaac povedal: Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu, že ho vyslobodil Hospodin z moci jeho nepriateľov.
20. Jóab mu odvetil: Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič, lebo zomrel kráľov syn.
21. Jóab prikázal jednému Kúšijcovi: Choď oznámiť kráľovi, čo si videl. Kúšijec sa Jóabovi poklonil a odbehol.
22. Cádokov syn Achímaac opätovne naliehal na Jóaba: Nech to akokoľvek dopadne, pobežím i ja za Kúšijcom. Jóab mu povedal: Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedostaneš za to odmenu.
23. Nech sa stane, čo chce, pôjdem! Povedal mu: Tak choď! Achímaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol.
24. Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol, zbadal osamelého bežca.
25. Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: Keď je sám, prináša dobrú správu. Ako sa ten muž približoval,
26. spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: Je tam ďalší osamelý bežec! Kráľ odvetil: Aj ten nesie dobrú správu!