1. Dávid vykonal prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním veliteľov — tisícnikov a stotníkov.
2. Tretinu ľudu zveril veleniu Jóaba, tretinu veleniu Abíšaja, syna Cerúje a brata Jóabovho a tretinu veleniu Gátčana Ittaja. Potom povedal kráľ ľudu: Rád by som šiel s vami i ja.
3. Ľud však povedal: Nemôžeš ísť. V prípade ústupu si nás nebudú všímať, ani keby z nás polovica zahynula. Ty si však za desaťtisíc našich! Lepšie by bolo, keby si nám pomáhal z mesta.
4. Kráľ odpovedal: Podriadim sa vašej vôli. Potom sa postavil k bráne a všetok ľud odchádzal po stovkách a tisícoch.
5. Kráľ prikázal Jóabovi, Abíšajovi a Ittajovi: Pre mňa buďte ohľaduplní voči mladému Absolónovi. Všetci počuli, čo prikázal kráľ všetkým veliteľom o Absolónovi.
6. Tak vyrazil ľud do poľa proti Izraelu a boj sa začal v Efrajimskom lese.
7. Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud. V ten deň tam utrpeli ťažkú porážku so stratou dvadsaťtisíc mužov.
8. Boj sa rozšíril na celý tamojší kraj. V ten deň pohltil les viac ľudí než meč.
9. Absolón pri jazde na mulici sa náhle ocitol pred Dávidovými služobníkmi. Keď sa mulica predierala pod konármi mohutného duba, Absolón sa zachytil hlavou na dub a zostal visieť vo vzduchu, kým mulica spod neho ušla.
10. Ktosi to videl a hlásil Jóabovi: Videl som Absolóna visieť na dube.
11. Jóab povedal mužovi, čo mu priniesol tú správu: Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil na zem? Bol by som ti dal desať šekelov striebra a jeden opasok.
12. Muž odvetil Jóabovi: Na kráľovho syna by som ruku nepoložil, ani keby mi na ruku odvážili tisíc šekelov striebra. Kráľ predsa dôrazne prízvukoval tebe, Abíšajovi a Ittajovi: Opatrne zaobchádzajte s mladým Absolónom.
13. Keby som mu bol niečo zlé aj urobil, čo sa pred kráľom utajiť nedá, ty by si zostal stranou.
14. Jóab povedal: Nebudem tu s tebou strácať čas. Vzal si tri kopije a vrazil ich do srdca Absolóna, ktorý na dube ešte žil.
15. Potom obklopili Absolóna desiati mládenci, Jóabovi zbrojnoši, a dorazili ho.
16. Nato Jóab zatrúbil na roh a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóab ľud zadržal.
17. Potom vzali Absolóna, hodili ho v lese do hlbokej jamy a zasypali ho hŕbou skál. Všetci Izraeliti sa rozutekali, každý do svojho stanu.
18. Ešte kým Absolón žil, dal si v Kráľovskom údolí postaviť pamätník. Povedal si: Nemám syna, ktorý by pripomínal moje meno. Preto pomenoval ten pamätník po sebe. Dodnes sa volá Absolónov pamätník.
19. Cádokov syn Achímaac povedal: Mal by som odísť ku kráľovi a oznámiť mu radostnú správu, že ho vyslobodil Hospodin z moci jeho nepriateľov.
20. Jóab mu odvetil: Dnes by si nebol vítaným zvestovateľom, urobíš to inokedy. Dnes nehlás nič, lebo zomrel kráľov syn.
21. Jóab prikázal jednému Kúšijcovi: Choď oznámiť kráľovi, čo si videl. Kúšijec sa Jóabovi poklonil a odbehol.
22. Cádokov syn Achímaac opätovne naliehal na Jóaba: Nech to akokoľvek dopadne, pobežím i ja za Kúšijcom. Jóab mu povedal: Syn môj, načo by si mal ísť, i tak nedostaneš za to odmenu.
23. Nech sa stane, čo chce, pôjdem! Povedal mu: Tak choď! Achímaac bežal cestou po rovine a Kúšijca predbehol.
24. Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážca však vyšiel na strechu brány na múr. Keď sa rozhliadol, zbadal osamelého bežca.
25. Strážca zavolal a oznámil to kráľovi. Ten povedal: Keď je sám, prináša dobrú správu. Ako sa ten muž približoval,
26. spozoroval strážca ďalšieho bežca a zavolal na vrátnika: Je tam ďalší osamelý bežec! Kráľ odvetil: Aj ten nesie dobrú správu!
27. Strážca pokračoval: Zdá sa mi, že ten prvý bežec sa ponáša behom na Cádokovho syna Achímaaca. Kráľ povedal: To je statočný muž, prichádza s dobrou správou.
28. Achímaac zvolal na kráľa: Všetko je v poriadku! Nato sa poklonil tvárou po zem a povedal: Nech je zvelebený Hospodin, tvoj Boh, ktorý vydal mužov, čo sa vzbúrili proti kráľovi, môjmu pánovi!
29. Kráľ sa spýtal: Ako sa má mladý Absolón? Achímaac odvetil: Videl som veľký zmätok vo chvíli, keď Jóab vysielal kráľovho služobníka a tvojho sluhu, no neviem, čo to bolo.
30. Kráľ povedal: Odstúp a staň si sem! Ten odstúpil a zostal stáť.
31. Zrazu prišiel Kúšijec a povedal: Nech si môj pán a kráľ vypočuje dobrú správu: Hospodin ťa dnes vyslobodil z moci všetkých vzbúrencov.
32. Kráľ sa spýtal Kúšijca: Ako sa má mladý Absolón? Kúšijec odpovedal: Nech údel tohto mladého muža stihne nepriateľov môjho pána a kráľa, ako i všetkých, čo zlomyseľne povstali proti tebe.