Kapitoly

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
  6. 6
  7. 7
  8. 8
  9. 9
  10. 10
  11. 11
  12. 12
  13. 13
  14. 14
  15. 15
  16. 16
  17. 17
  18. 18
  19. 19
  20. 20
  21. 21
  22. 22
  23. 23
  24. 24

Starý Zákon

Nový Zákon

Druhá Samuelova 15 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

Absolónovo povstanie

1. Neskôr si Absolón zaobstaral voz, kone a päťdesiat mužov, ktorí mali bežať pred ním.

2. Od skorého rána postával pri ceste, čo vedie k bráne. Každého, kto prišiel v nejakej veci ku kráľovi na súd, si Absolón zavolal a spýtal sa ho: Z ktorého si mesta? Keď mu povedal: Tvoj služobník pochádza z jedného z izraelských kmeňov,

3. Absolón mu odvetil: Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť.

4. Absolón dodal: Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade.

5. Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal.

6. Tak sa správal Absolón ku všetkým Izraelitom, čo prichádzali ku kráľovi na súd. Takto ľstivo získaval srdce Izraelitov.

7. Po štyridsiatich rokoch povedal Absolón kráľovi: Rád by som šiel do Hebronu a splnil svoj sľub, ktorý som dal Hospodinovi.

8. Tvoj služobník totiž za svojho pobytu v aramejskom Gešúre urobil tento sľub: Ak ma Hospodin privedie späť do Jeruzalema, budem mu slúžiť.

9. Kráľ mu povedal: Pokojne si choď! On sa vychystal a odišiel do Hebronu.

10. Absolón rozoslal do všetkých kmeňov Izraela poslov s príkazom: Keď začujete zvuk rohu, zvolajte: Absolón sa stal kráľom v Hebrone!

11. S Absolónom odišlo z Jeruzalema dvesto mužov. Boli pozvaní, nemali nijaké postranné úmysly a nič netušili.

12. Keď mal prinášať obety, prizval si Absolón i Dávidovho poradcu Gílonca Achitófela z mesta Gílo. Sprisahanie mohutnelo a stále viac ľudí sa pridávalo k Absolónovi.

Dávidov útek z Jeruzalema

13. K Dávidovi prišiel posol a hlásil: Srdce izraelských mužov sa priklonilo k Absolónovi.

14. Dávid povedal všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Ihneď utečme, lebo inak sa pred Absolónom nezachránime. Rýchlo odíďme, aby nás neprekvapil, nepriniesol nám nešťastie a mesto nepobil mečom.

15. Služobníci povedali kráľovi: Nech sa náš pán a kráľ akokoľvek rozhodne, stojíme ti k službám.

16. Kráľ vyšiel pešo s celou svojou rodinou. Zanechal iba desať vedľajších žien, aby strážili palác.

17. Kráľ i všetok ľud odišli pešo. Pri poslednom dome zastali.

18. Všetci služobníci kráčali vedľa kráľa. Všetci Kereťania, všetci Peleťania a Gátčania v počte šesťsto mužov, ktorí prišli k nemu z Gátu, pochodovali pred kráľom.

19. Kráľ povedal Ittajovi z Gátu: Prečo ideš s nami aj ty? Vráť sa a zostaň pri kráľovi. Veď si presídlenec, vyhnaný zo svojho domova.

20. Včera si prišiel a dnes ti mám dovoliť ísť s nami, keď ani sám neviem, kam mám ísť? Vráť sa a vezmi so sebou i svojich bratov. Nech ťa sprevádza milosť a vernosť!

21. Ittaj odvetil kráľovi: Akože žije Hospodin a akože žiješ ty, môj pán a kráľ, všade tam, kde bude môj pán a kráľ, tam bude i tvoj služobník, či mŕtvy, alebo živý.

22. Dávid povedal Ittajovi: Choď a prejdi! Ittaj z Gátu prešiel so všetkými svojimi mužmi a s celou svojou rodinou.

23. Celou krajinou sa ozýval veľký nárek, keď všetok ľud tade prechádzal. Kráľ prešiel cez Kidrónske údolie a všetok ľud sa pohol smerom na púšť.

24. Bol tam i Cádok a s ním všetci leviti, ktorí niesli archu Božej zmluvy. Keď ju zložili, Ebjatár prinášal obety, kým ľud celkom neodišiel z mesta.

25. Potom kráľ povedal Cádokovi: Odnes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem u Hospodina milosť a privedie ma späť, ukáže mi ju i svoj príbytok.

26. Ak povie: Nie som s tebou spokojný, nech naloží so mnou, ako uzná za dobré.

27. Kráľ povedal kňazovi Cádokovi: Pozri, vráť sa pokojne do mesta i so svojím synom Achímaacom a s Jonatánom, synom Ebjatára. Obaja vaši synovia nech sú s vami.

28. Pozrite, ja budem vyčkávať pri brodoch na púšti, kým od vás nepríde nejaká správa.

29. Cádok a Ebjatár odniesli Božiu archu späť do Jeruzalema a zostali tam.

30. Dávid vystupoval hore Olivovým vrchom a cestou plakal, hlavu mal zahalenú a šiel bosý. I všetok ľud, ktorý bol s ním, si zahalil hlavu a pri výstupe plakal.

31. Dávidovi hlásili: Spolu s Absolónom je medzi sprisahancami aj Achitófel. Dávid povedal: Hospodin nech zmarí Achitófelovu radu.

32. Keď Dávid došiel na samý vrchol, kde uctievali Boha, šiel oproti nemu Arkíjec Chúšaj s roztrhnutým rúchom a s prachom na hlave.

33. Dávid povedal: Ak pôjdeš so mnou, budeš mi len na ťarchu.

34. Ak sa však vrátiš do mesta a povieš Absolónovi: Kráľ, som tvoj služobník, predtým som slúžil tvojmu otcovi, teraz budem slúžiť tebe, tak môžeš zmariť Achitófelovu radu.

35. Budú tam s tebou kňazi Cádok a Ebjatár. Všetko, čo sa dozvieš v kráľovskom paláci, oznámiš kňazom Cádokovi a Ebjatárovi.

36. Tí tam majú pri sebe dvoch synov, Cádok Achímaaca a Ebjatár Jonatána. Po nich mi odkazujte všetko, čo sa dozviete.

37. Dávidov priateľ Chúšaj sa vrátil do mesta práve vtedy, keď do Jeruzalema prichádzal Absolón.