17. Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.
18. Povedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka?
19. Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky. Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté.
20. A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza!
21. Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,
22. cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť.
23. Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.
24. Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vstúpil do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Svoju prítomnosť však nemohol utajiť.
25. Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám.
26. No tá žena bola pohanka, rodom Sýrofeničanka a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry zlého ducha.
27. On jej však povedal: Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám.
28. Žena mu odpovedala: Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch.
29. Nato jej povedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opustil.
30. Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč.
31. Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru stredom dekapolského kraja.
32. Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku.
33. Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka,
34. pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa!