1. Potom sa k nemu zhromaždili farizeji a niektorí zákonníci, čo prišli z Jeruzalema.
2. Všimli si, že niektorí z jeho učeníkov jedia chlieb nečistými, to znamená neumytými, rukami.
3. Farizeji a všetci židia dodržiavajú totiž tradície predkov a nezačnú jesť, kým si až po zápästie neumyjú ruky.
4. Po návrate z trhu nejedia, kým sa neobmyjú. Je aj veľa ďalších zvykov, ktoré prijali a ktorých sa pridŕžajú: oplachovanie pohárov a šálok, hrncov a medených nádob.
5. Preto sa ho farizeji a zákonníci spýtali: Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú tradície predkov a jedia chlieb nečistými rukami?
6. On im odpovedal: Veru, výstižné proroctvo o vás pokrytcoch vyslovil Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.
7. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ľudské príkazy podávajú ako náuku.
8. Opustili ste Božie prikázanie a pridŕžate sa ľudského podania.
9. A dodal: Šikovne rušíte Božie prikázanie, aby ste zachovávali svoju tradíciu.
10. Veď už Mojžiš povedal: Cti si svojho otca a svoju matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť.
11. No vy hovoríte: Ak niekto povie otcovi alebo matke: To, čím ti mám pomáhať, je korban, čiže obetný dar,
12. už mu viac nič nedovolíte urobiť pre otca alebo matku.
13. Takto tradíciou, ktorú odovzdávate ďalej, rušíte Božie slovo. A robíte veľa podobných vecí.
14. Keď znova zavolal zástup, povedal im: Všetci ma počúvajte a pochopte!
15. Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje.
17. Keď odišiel od zástupu a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.
18. Povedal im: Tak aj vy ste nechápaví? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť, čo vchádza doňho zvonka?
19. Veď to mu nepreniká do srdca, ale vchádza do žalúdka a odtiaľ vychádza do stoky. Tým vyhlásil všetky pokrmy za čisté.
20. A dodal: Človeka poškvrňuje to, čo z človeka vychádza!
21. Zvnútra, totiž z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,
22. cudzoložstvá, chamtivosť, podlosť, podvody, neviazanosť, závistlivé pohľady, rúhania, pýcha, pochabosť.
23. Všetko toto zlo vychádza zvnútra a poškvrňuje človeka.
24. Ježiš vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru. Vstúpil do domu, no nechcel, aby sa to niekto dozvedel. Svoju prítomnosť však nemohol utajiť.
25. Hneď sa o ňom dopočula žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom. Prišla a padla mu k nohám.
26. No tá žena bola pohanka, rodom Sýrofeničanka a prosila ho, aby vyhnal z jej dcéry zlého ducha.
27. On jej však povedal: Dovoľ, aby sa najskôr nasýtili deti. Nie je dobré brať chlieb deťom a hádzať šteňatám.
28. Žena mu odpovedala: Iste, Pane, lenže aj šteňatá sa živia pod stolom omrvinkami po deťoch.
29. Nato jej povedal: Pre toto slovo choď, zlý duch tvoju dcéru opustil.
30. Keď sa vrátila domov, našla ležať dieťa v posteli a zlý duch bol preč.
31. Potom odišiel z týrskeho kraja a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru stredom dekapolského kraja.
32. Ta mu priviedli hluchého a takmer nemého človeka. Poprosili ho, aby naň položil ruku.
33. Vzal ho bokom od zástupu, vložil mu prsty do uší, dotkol sa slinou jeho jazyka,
34. pohliadol k nebu, vzdychol a povedal mu: Effatha, čo znamená: Otvor sa!
35. Hneď sa mu otvorili uši a puto jazyka sa uvoľnilo, takže správne rozprával.
36. Ježiš im dôrazne prikázal, aby to nikomu nepovedali. Ale čím väčšmi im to zakazoval, tým viac to rozhlasovali
37. a s nesmiernym údivom hovorili: Všetko robí dobre! Aj hluchým dáva sluch a nemým reč!