1. Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali.
2. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s prekvapením pýtali: Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami!
3. Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami? I pohoršovali sa na ňom.
4. Nato im Ježiš povedal: Proroka si uctia všade, len nie vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.
5. Nemohol tam vykonať nijaký zázrak, ibaže na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich.
6a. A čudoval sa ich neviere.
6b. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval.
7. Zavolal si Dvanástich, začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi.
8. Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska,
9. na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat.
10. Ďalej im hovoril: Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým z toho miesta neodídete.
11. Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.
12. Vyšli teda a vyzývali na pokánie.
13. Vyhnali mnohých zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili.
14. Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, preto v ňom pôsobia mocné sily!
15. Iní však tvrdili: Je to Eliáš! A ďalší hovorili: Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov.
16. Keď to počul Herodes, povedal: To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.
17. Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu.
18. Ján totiž Herodesovi dohováral: Nesmieš žiť so ženou svojho brata.
19. Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla.
20. Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval.
21. Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley.
22. Keď potom ta vstúpila dcéra Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spoluhodovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti.
23. Aj sa jej na to zaprisahal: Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.
24. Ona odišla a opýtala sa matky: Čo si mám žiadať? Matka jej povedala: Hlavu Jána Krstiteľa.
25. Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.
26. Kráľ sa hlboko zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom ju nechcel odmietnuť.
27. Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho v žalári,
28. priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.
29. Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.
30. Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili.
31. Povedal im: Poďte vy sami do ústrania na osamelé miesto a trochu si odpočiňte! Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí, takže sa nemali kedy ani najesť.
32. Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do ústrania.
33. Mnohí videli, že odchádzajú, a zbehli sa ta pešo zo všetkých miest a predbehli ich.
34. Keď Ježiš vystúpil z lode, videl početný zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam.
35. Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: Toto je pusté miesto a je už veľa hodín.
36. Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.
37. Ale on im povedal: Vy im dajte jesť! Opýtali sa ho: Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?
38. On sa ich však opýtal: Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť! Keď to zistili, povedali: Päť chlebov a dve ryby.
39. Ježiš všetkých vyzval, aby si v skupinách posadali na zelený trávnik.
40. Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
41. Potom vzal tých päť chlebov i obe ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým.
42. Všetci jedli a nasýtili sa.
43. A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb.
44. Tých, čo jedli z chlebov, bolo päť tisíc mužov.
45. Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup.
46. Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa.
47. Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi.
48. Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim kráčajúc po mori, a chcel ísť popri nich.
49. Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak.
50. Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa!
51. Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení.
52. Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
53. Keď sa preplavili na druhý breh, pristáli pri Genezarete.
54. Len čo vystúpili z lode, ľudia ho hneď spoznali.
55. Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách.
56. A kamkoľvek vkročil — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.