42. Všetci jedli a nasýtili sa.
43. A ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyškov z chlebov a rýb.
44. Tých, čo jedli z chlebov, bolo päť tisíc mužov.
45. Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť na loď a ísť vopred na druhý breh do Betsaidy, kým on rozpustí zástup.
46. Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa.
47. Nastal večer a loď bola uprostred mora; on sám bol na zemi.
48. Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim kráčajúc po mori, a chcel ísť popri nich.
49. Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak.
50. Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa!
51. Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení.
52. Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
53. Keď sa preplavili na druhý breh, pristáli pri Genezarete.
54. Len čo vystúpili z lode, ľudia ho hneď spoznali.
55. Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách.
56. A kamkoľvek vkročil — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.