Starý Zákon

Nový Zákon

Lukáš 14:21-32 Slovenský Ekumenický Biblia (SEB)

21. Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!

22. Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.

23. Nato pán povedal sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady! Koho stretneš, donúť ho vojsť, aby sa naplnil dom.

24. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.

25. Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal:

26. Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.

27. Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

28. Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie?

29. Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby:

30. Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.

31. Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?

32. Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru.

Prečítajte si kompletnú kapitolu Lukáš 14