10. V istú sobotu učil v ktorejsi synagóge.
11. Bola tam žena, osemnásť rokov posadnutá duchom nevládnosti. Bola zhrbená a nemohla sa vôbec narovnať.
12. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti.
13. Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.
14. Ale predstavený synagógy, pobúrený nad tým, že ju Ježiš uzdravil v sobotu, povedal zástupu: Je šesť dní, keď treba pracovať. V týchto dňoch prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotný deň!
15. Pán mu odpovedal: Pokrytci! Či každý z vás neodväzuje svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať aj v sobotu?
16. A či túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan osemnásť rokov držal spútanú, nebolo treba z toho puta vyslobodiť v sobotný deň?
17. Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale celý zástup sa radoval zo všetkých zázračných skutkov, ktoré Ježiš konal.
18. Potom povedal: Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám?
19. Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho konároch.
20. A ďalej hovoril: K čomu prirovnať Božie kráľovstvo?
21. Podobá sa kvasu, ktorý žena vzala a zarobila do troch mier múky, až všetko nakyslo.
22. Ježiš prechádzal cestou do Jeruzalema cez mestá i dediny a učil.