5. Hor sa, vystúpme za noci,zničme jej paláce!
6. Lebo tak riekol Hospodin mocností:Vytnite jej stromya navŕšte val proti Jeruzalemu.Je to mesto,ktoré musí byť potrestané,samý útlak je v ňom.
7. Ako studňa chrlí svoju vodu,tak ono chrlí svoje zlo.O násilí a krivde počuť v ňom,stále mám pred seboutrápenie a rany.
8. Daj sa poučiť, Jeruzalem,aby sa moja duša neodtrhla od teba,aby som ťa neurobil púšťou,neobývanou krajinou.
9. Tak riekol Hospodin mocností:Dôkladne budú paberkovaťna zvyšku Izraelaako na viniči.Prilož si znova rukuako oberač hrozna na výhonky!
10. Komu mám hovoriť a svedčiť,aby počúvali?Neobrezané uši majú,nemôžu načúvať.Hľa, slovo Hospodinovobolo im na posmech,nemajú v ňom záľubu.
11. Plný som hnevu Hospodinovho,nevládzem ho viac v sebe zdržovať.Vylej ho na dieťa na ulici,a súčasne aj na kruh mládeže!Muž aj so ženou padne do zajatia,starec i zošlý vekom.
12. "Ich domy prejdú na inýchspolu s ich poliami a ženami,lebo vystriem svoju rukuproti obyvateľom krajiny- znie výrok Hospodinov;"
13. pretožeod najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtiví,od proroka až po kňazavšetci sa dopúšťajú klamu.
14. A ľahkomyseľne liečia ranymôjho ľudu.Hovoria: Pokoj, pokoj!Ale niet pokoja!
15. Na hanbu vyšli,lebo ohavnosť páchali.Už ani stud necítia,ani hanbiť sa nevedia.Preto padnú s tými,ktorí musia padnúť,klesnú, keď ich navštívim- hovorí Hospodin.
16. "Tak riekol Hospodin:Postavte sa na cesty a pozerajte,pýtajte sa na odveké chodníky;kde je cesta k dobru, choďte po nej,a nájdete odpočinok pre svoju dušu.Oni však povedali: Nepôjdeme!"
17. Určil som strážcov nad vami.Počúvajte na zvuk trúby!Oni však povedali:Nebudeme počúvať.