1. Utečte do bezpečia, Benjamínci, preč z Jeruzalema!V Tekóe zatrúbte na trúbua nad Bét-Keremom zdvihnitepoplašné znamenie.Pretože od severu hrozí pohromaa veľká skaza.
2. Pôvabnú a rozmaznanúdcéru Sion zničím!
3. Pastieri prídu k nejso svojimi stádami.Navôkol proti nej rozložia stanya každý spasie svoju stranu.
4. Chystajte vojnu proti nej!Hor sa, vystúpte na poludnie!Beda nám, lebo deň sa nakláňa,lebo sa stelú tiene večera.
5. Hor sa, vystúpme za noci,zničme jej paláce!
6. Lebo tak riekol Hospodin mocností:Vytnite jej stromya navŕšte val proti Jeruzalemu.Je to mesto,ktoré musí byť potrestané,samý útlak je v ňom.
7. Ako studňa chrlí svoju vodu,tak ono chrlí svoje zlo.O násilí a krivde počuť v ňom,stále mám pred seboutrápenie a rany.
8. Daj sa poučiť, Jeruzalem,aby sa moja duša neodtrhla od teba,aby som ťa neurobil púšťou,neobývanou krajinou.
9. Tak riekol Hospodin mocností:Dôkladne budú paberkovaťna zvyšku Izraelaako na viniči.Prilož si znova rukuako oberač hrozna na výhonky!
10. Komu mám hovoriť a svedčiť,aby počúvali?Neobrezané uši majú,nemôžu načúvať.Hľa, slovo Hospodinovobolo im na posmech,nemajú v ňom záľubu.
11. Plný som hnevu Hospodinovho,nevládzem ho viac v sebe zdržovať.Vylej ho na dieťa na ulici,a súčasne aj na kruh mládeže!Muž aj so ženou padne do zajatia,starec i zošlý vekom.
12. "Ich domy prejdú na inýchspolu s ich poliami a ženami,lebo vystriem svoju rukuproti obyvateľom krajiny- znie výrok Hospodinov;"
13. pretožeod najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtiví,od proroka až po kňazavšetci sa dopúšťajú klamu.
14. A ľahkomyseľne liečia ranymôjho ľudu.Hovoria: Pokoj, pokoj!Ale niet pokoja!
15. Na hanbu vyšli,lebo ohavnosť páchali.Už ani stud necítia,ani hanbiť sa nevedia.Preto padnú s tými,ktorí musia padnúť,klesnú, keď ich navštívim- hovorí Hospodin.
16. "Tak riekol Hospodin:Postavte sa na cesty a pozerajte,pýtajte sa na odveké chodníky;kde je cesta k dobru, choďte po nej,a nájdete odpočinok pre svoju dušu.Oni však povedali: Nepôjdeme!"
17. Určil som strážcov nad vami.Počúvajte na zvuk trúby!Oni však povedali:Nebudeme počúvať.
18. Preto počujte, národy,a poznaj, zborové zhromaždenie,čo bude s nimi.
19. Počuj, zem: Ajhľa, ja privediempohromu na tento ľud,je to ovocie ich úmyslov,veď na moje slová nepočúvalia opovrhli mojím učením.
20. Načo mi kadidlo,ktoré prichádza zo Sáby,a vonná trstina z ďalekej krajiny?Zápaly vaše nie sú mi po vôlia vaše zábitky nie sú mi príjemné.
21. "Preto takto vraví Hospodin:Ajhľa, ja postavím prekážkytomuto ľudu,a potknú sa o ne;otcovia zahynú spolu so synmi,susedia so svojimi priateľmi."
22. Takto vraví Hospodin:Hľa, prichádza ľudzo severnej krajinya veľký národ hýbe saod končín sveta.
23. Chytajú sa luku a oštepu,ukrutní sú a bez ľútosti.Ich hlas hučí ako morea nesú sa na koňoch,do chlapa pripravení na bojproti tebe, dcéra Sion.
24. "Keď sme počuli o ňom zvesť,ruky nám ochabli;zmocnila sa nás úzkosťsťa bôle rodičky."
25. "Nevychádzajte na pole,ani cestou nechoďte;lebo nepriateľ má meč.Hrôza je zo všetkých strán."
26. "Opáš sa vrecovinou,dcéra môjho ľudu,váľaj sa v popole;drž smútok ako za jedináčikom,prehorko nariekaj:Ach, zrazu prichádzaproti nám pustošiteľ."
27. Ustanovil som ťa za skúšajúcehoa skúmateľa vo svojom ľude,aby si poznal a preskúmal ich cesty.
28. Všetci sú spurní vzbúrenci,chodia a ohovárajú,sú len bronz a železo,všetci sú skazení.
29. Mechy fúkajú,len olovo tečie z ohňa,nadarmo tavič roztápa,zlí sa nedajú oddeliť.
30. Nazývajú ich odpadkové striebro,lebo Hospodin ich zavrhol.