10. Komu mám hovoriť a svedčiť,aby počúvali?Neobrezané uši majú,nemôžu načúvať.Hľa, slovo Hospodinovobolo im na posmech,nemajú v ňom záľubu.
11. Plný som hnevu Hospodinovho,nevládzem ho viac v sebe zdržovať.Vylej ho na dieťa na ulici,a súčasne aj na kruh mládeže!Muž aj so ženou padne do zajatia,starec i zošlý vekom.
12. "Ich domy prejdú na inýchspolu s ich poliami a ženami,lebo vystriem svoju rukuproti obyvateľom krajiny- znie výrok Hospodinov;"
13. pretožeod najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtiví,od proroka až po kňazavšetci sa dopúšťajú klamu.
14. A ľahkomyseľne liečia ranymôjho ľudu.Hovoria: Pokoj, pokoj!Ale niet pokoja!
15. Na hanbu vyšli,lebo ohavnosť páchali.Už ani stud necítia,ani hanbiť sa nevedia.Preto padnú s tými,ktorí musia padnúť,klesnú, keď ich navštívim- hovorí Hospodin.
16. "Tak riekol Hospodin:Postavte sa na cesty a pozerajte,pýtajte sa na odveké chodníky;kde je cesta k dobru, choďte po nej,a nájdete odpočinok pre svoju dušu.Oni však povedali: Nepôjdeme!"
17. Určil som strážcov nad vami.Počúvajte na zvuk trúby!Oni však povedali:Nebudeme počúvať.
18. Preto počujte, národy,a poznaj, zborové zhromaždenie,čo bude s nimi.
19. Počuj, zem: Ajhľa, ja privediempohromu na tento ľud,je to ovocie ich úmyslov,veď na moje slová nepočúvalia opovrhli mojím učením.
20. Načo mi kadidlo,ktoré prichádza zo Sáby,a vonná trstina z ďalekej krajiny?Zápaly vaše nie sú mi po vôlia vaše zábitky nie sú mi príjemné.
21. "Preto takto vraví Hospodin:Ajhľa, ja postavím prekážkytomuto ľudu,a potknú sa o ne;otcovia zahynú spolu so synmi,susedia so svojimi priateľmi."
22. Takto vraví Hospodin:Hľa, prichádza ľudzo severnej krajinya veľký národ hýbe saod končín sveta.