6. "Ale potomci, ktorých si splodil po nich, budú patriť tebe; vo svojom dedičnom vlastníctve sa budú označovať menom svojich bratov."
7. Keď som sa však vracal z Paddánu, zomrela mi Ráchel v Kanaáne, ešte kus cesty pred Efratou, i pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to jest do Betlehema.
8. Keď Izrael videl Jozefových synov, opýtal sa: Kto sú títo?
9. A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. On však povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám.
10. Izraelove oči totiž oslabli starobou, takže nevidel. Keď ich priviedol bližšie k nemu, pobozkal a objal ich.
11. Potom povedal Izrael Jozefovi: Nebol by som si pomyslel, že ešte uvidím tvoju tvár, a hľa, Boh mi dal vidieť aj tvojich potomkov.
12. Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou k zemi.
13. Potom Jozef vzal oboch, totiž Efrajima svojou pravicou k ľavej strane Izraelovi a Menaššeho svojou ľavicou k pravej strane Izraelovi, a tak ich priviedol blízko k nemu.
14. "Vtedy Izrael vystrel pravicu a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavicu Menaššemu na hlavu; ruky položil teda krížom, i keď Menašše bol prvorodený."
15. I požehnal Jozefa a riekol:Boh, pred ktorým chodiliotcovia moji Abrahám a Izák,Boh, ktorý bol mojím pastierompo celý môj život až podnes,
16. a anjel, ktorý ma vykúpilz každej tiesne,nech chlapcov požehná,nech sa volajú mojím menoma menom mojich otcovAbraháma a Izákaa nech sa preveľmi rozmnožiana zemi.