1. Po týchto udalostiach povedali Jozefovi: Ajhľa, tvoj otec je chorý. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Efrajima.
2. Oznámili to Jákobovi a povedali: Pozri, prišiel k tebe tvoj syn Jozef. Vtedy sa Izrael vzchopil a posadil sa na posteli.
3. Jákob povedal Jozefovi: Keď sa mi všemohúci Boh zjavil v Lúze - v Kanaáne, a požehnal ma,
4. riekol mi: Hľa, učiním ťa plodným a rozmnožím ťa na spoločenstvo národov, a túto krajinu dám tvojmu potomstvu po tebe do večného vlastníctva.
5. Preto tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, totiž Efrajim a Menašše, budú moji, budú mi teraz ako Rúben a Šimeón.
6. "Ale potomci, ktorých si splodil po nich, budú patriť tebe; vo svojom dedičnom vlastníctve sa budú označovať menom svojich bratov."
7. Keď som sa však vracal z Paddánu, zomrela mi Ráchel v Kanaáne, ešte kus cesty pred Efratou, i pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to jest do Betlehema.
8. Keď Izrael videl Jozefových synov, opýtal sa: Kto sú títo?
9. A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. On však povedal: Priveď ich ku mne, nech ich požehnám.
10. Izraelove oči totiž oslabli starobou, takže nevidel. Keď ich priviedol bližšie k nemu, pobozkal a objal ich.
11. Potom povedal Izrael Jozefovi: Nebol by som si pomyslel, že ešte uvidím tvoju tvár, a hľa, Boh mi dal vidieť aj tvojich potomkov.
12. Keď mu ich Jozef zložil z kolien, poklonil sa tvárou k zemi.
13. Potom Jozef vzal oboch, totiž Efrajima svojou pravicou k ľavej strane Izraelovi a Menaššeho svojou ľavicou k pravej strane Izraelovi, a tak ich priviedol blízko k nemu.
14. "Vtedy Izrael vystrel pravicu a položil Efrajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavicu Menaššemu na hlavu; ruky položil teda krížom, i keď Menašše bol prvorodený."
15. I požehnal Jozefa a riekol:Boh, pred ktorým chodiliotcovia moji Abrahám a Izák,Boh, ktorý bol mojím pastierompo celý môj život až podnes,
16. a anjel, ktorý ma vykúpilz každej tiesne,nech chlapcov požehná,nech sa volajú mojím menoma menom mojich otcovAbraháma a Izákaa nech sa preveľmi rozmnožiana zemi.
17. "Keď Jozef videl, že otec položil pravú ruku na hlavu Efrajimovu, nepáčilo sa mu to; chytil otcovu ruku a chcel ju preložiť z Efrajimovej hlavy na hlavu Menaššeho."
18. Jozef povedal otcovi: Nie tak, otče, veď tento je prvorodený, jemu polož pravicu na hlavu.
19. Jeho otec sa však zdráhal a povedal: Viem, syn môj, viem. Aj on bude ľudom a aj on bude veľký, ale jeho mladší brat bude väčší ako on a z jeho potomstva bude množstvo národov.
20. Tak ich v ten deň požehnal a povedal:Tvojím menom bude Izraelpožehnávať takto:Nech s tebou naloží Boh akos Efrajimom a Menaššem!Tak dal prednosť Efrajimovi pred Menaššem.
21. Potom povedal Izrael Jozefovi: Ja, hľa, umieram, ale Boh bude s vami a navráti vás do krajiny vašich otcov.
22. Tebe dávam viac ako tvojim bratom o horský hrebeň, ktorý som vlastným mečom a lukom vzal Amorejcom z rúk.