1. Vtedy si Izák zavolal Jákoba, požehnal ho a prikázal mu: Neber si ženu spomedzi Kanaánok.
2. Vyber sa, choď do Paddán-Aramu, do domu Betúéla, otca tvojej matky, a vezmi si odtiaľ ženu z dcér Lábána, brata tvojej matky.
3. Nech ťa všemohúci Boh požehná, urobí ťa plodným a rozmnoží ťa, aby si sa stal spoločenstvom národov.
4. Nech ti dá požehnanie Abrahámovo, tebe i tvojmu potomstvu, aby si zaujal krajinu, v ktorej bývaš ako cudzinec, a ktorú Boh dal Abrahámovi.
5. Tak Izák vypravil Jákoba a ten odišiel do Paddán-Aramu k Lábánovi, synovi Aramejca Betúéla a bratovi Rebeky, matky Jákoba a Ézava.
6. Ézav videl, že Izák požehnal Jákoba a poslal ho do Paddán-Aramu, aby si odtiaľ vzal ženu, a že pri požehnaní mu dal príkaz: Neber si ženu spomedzi Kanaánok,
7. a že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddán-Aramu.
8. Keď teda Ézav videl, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánky nepozdávali,
9. odišiel Ézav k Izmaelovi a vzal si ku svojim ženám za ženu ešte Machalatu, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, sestru Nebájótovu.
10. Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháránu.
11. Došiel na posvätné miesto a prenocoval tam, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov onoho posvätného miesta, položil si ho pod hlavu a ľahol si na tom mieste.
12. Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom.
13. "A hľa, Hospodin stál nad ním a hovoril: Ja som Hospodin Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom."
14. "Tvojho potomstva bude ako prachu zeme; rozmôžeš sa na západ a na východ, na sever i na juh, a v tebe i v tvojom potomstve budú požehnané všetky čeľade zeme."
15. Ajhľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš, dovediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti zasľúbil.
16. Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj Hospodin je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel.
17. Dostal strach a povedal: Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána.
18. Včasráno vzal Jákob kameň, ktorý si položil pod hlavu, vztýčil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom.
19. "To miesto pomenoval Bételom; predtým meno toho mesta bolo Lúz."
20. Vtedy Jákob urobil takýto sľub: Ak Boh bude so mnou a bude ma chrániť na ceste, ktorú práve konám, ak mi dá chleba na jedenie a šaty na oblečenie,
21. a ak sa šťastne vrátim do svojho otcovského domu, tak Hospodin bude mojím Bohom.
22. Tento kameň, čo som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom, a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti presne odvádzať desiatky.