15. "Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa nad tým zarmútil, a zaumienil si zachrániť Daniela; až do západu slnka sa usiloval vyslobodiť ho."
16. Vtedy tí mužovia prišli urýchlene ku kráľovi a povedali: Kráľu, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vydal kráľ, nemožno zmeniť.
17. Nato kráľ vydal rozkaz, predviedli Daniela a hodili ho do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého vytrvalo uctievaš.
18. Potom priniesli jeden kameň, položili ho na otvor jamy, kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo v Danielovom položení.
19. Kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, pokrmy mu nedoniesli a spánok unikol.
20. Na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame s levmi.
21. Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi?
22. Vtedy mu Daniel povedal: Kráľu, ži naveky!
23. Môj Boh poslal svojho anjela, a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili, pretože sa pred Ním dokázala moja nevina. Ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nijaký prečin.
24. Vtedy sa kráľ zaradoval a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy. Nato ho vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu.
25. "A kráľ vydal rozkaz predviesť mužov, ktorí Daniela ohovárali; mužov s ich deťmi i ženami hodili do jamy s levmi. Nedopadli ani na dno jamy, už sa levy na nich vrhli a rozdrvili im všetky kosti."
26. Nato kráľ Dárius napísal všetkým ľuďom, národom a národnostiam: Nech sa rozhojní váš pokoj!
27. "Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa v celom obvode môjho kráľovstva ľudia trasú a boja Danielovho Boha.Lebo On je živý Boha ostáva naveky;Jeho kráľovstvo nezahyniea Jeho vláda nemá koniec."
28. Zachraňuje a oslobodzuje,robí znamenia a divyna nebi aj na zemi.On zachránil Daniela z moci levov.