1. Médsky Dárius prevzal kráľovstvo, keď mal šesťdesiatdva rokov.
2. Dárius sa rozhodol ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli vo všetkých častiach kráľovstva.
3. Nad nimi ustanovil troch vysokých úradníkov - z ktorých jedným bol Daniel - aby im satrapovia vydávali počet, nech kráľ neutrpí škodu.
4. Tento Daniel vynikal nad vysokými úradníkmi a satrapami, lebo bol v ňom mimoriadny duch, a kráľ ho chcel postaviť nad celú ríšu.
5. "Vtedy vysokí úradníci a satrapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu zo štátneho záujmu, ale nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu; pretože bol verný, nebolo možno nájsť na ňom nijaký omyl ani chybu."
6. Vtedy títo mužovia povedali: Nenájdeme nijakú zámienku obžalovať ho, iba ak nájdeme niečo, čo sa týka jeho náboženstva.
7. Potom sa oní úradníci a satrapovia poponáhľali ku kráľovi a povedali mu: Kráľ Dárius, ži naveky!
8. Všetci vysokí úradníci kráľovstva, predáci, satrapovia, ministri a miestodržitelia sa uzniesli žiadať, aby kráľ vydal zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie nejakú prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, kráľu, bol hodený do jamy s levmi.
9. Teraz, kráľu, vydaj na písme zákaz, ktorý sa tak ako médsky a perzský zákon nedá meniť ani odvolať.
10. Preto dal kráľ Dárius napísať doklad so zákazom.
11. Keď sa Daniel dozvedel, že doklad je napísaný, šiel do svojho domu, v ktorom boli okná hornej izby otvorené smerom k Jeruzalemu. Tam si tri razy denne kľakol na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha, ako to robieval predtým.
12. Vtedy sa oní mužovia poponáhľali a našli Daniela práve, keď prosil a úpenlivo sa modlil pred svojím Bohom.
13. Potom prišli ku kráľovi a hovorili o zákaze: Kráľu, napísal si zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, má byť chytený a hodený do jamy s levmi. Kráľ povedal: Moje slovo je ako médsky alebo perzský zákon, ktorý nemožno odvolať.
14. Nato povedali kráľovi: Daniel, ktorý je jedným z judských zajatcov, nedbá na tvoj zákaz, ktorý si vydal, ale trikrát denne prednáša svoju prosbu.
15. "Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa nad tým zarmútil, a zaumienil si zachrániť Daniela; až do západu slnka sa usiloval vyslobodiť ho."
16. Vtedy tí mužovia prišli urýchlene ku kráľovi a povedali: Kráľu, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vydal kráľ, nemožno zmeniť.
17. Nato kráľ vydal rozkaz, predviedli Daniela a hodili ho do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého vytrvalo uctievaš.
18. Potom priniesli jeden kameň, položili ho na otvor jamy, kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo v Danielovom položení.
19. Kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, pokrmy mu nedoniesli a spánok unikol.
20. Na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame s levmi.
21. Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi?
22. Vtedy mu Daniel povedal: Kráľu, ži naveky!
23. Môj Boh poslal svojho anjela, a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili, pretože sa pred Ním dokázala moja nevina. Ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nijaký prečin.
24. Vtedy sa kráľ zaradoval a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy. Nato ho vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu.
25. "A kráľ vydal rozkaz predviesť mužov, ktorí Daniela ohovárali; mužov s ich deťmi i ženami hodili do jamy s levmi. Nedopadli ani na dno jamy, už sa levy na nich vrhli a rozdrvili im všetky kosti."
26. Nato kráľ Dárius napísal všetkým ľuďom, národom a národnostiam: Nech sa rozhojní váš pokoj!
27. "Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa v celom obvode môjho kráľovstva ľudia trasú a boja Danielovho Boha.Lebo On je živý Boha ostáva naveky;Jeho kráľovstvo nezahyniea Jeho vláda nemá koniec."
28. Zachraňuje a oslobodzuje,robí znamenia a divyna nebi aj na zemi.On zachránil Daniela z moci levov.
29. A tomuto Danielovi sa dobre vodilo v Dáriovom kráľovstve i v kráľovstve perzského Kýra.