15. Ľud ľutoval Benjamínovcov, lebo Hospodin spôsobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela.
16. Starší v pospolitosti sa spytovali: Čo máme robiť so zvyšujúcimi, aby sa im ušli ženy, keď benjamínske ženy boli vyhubené?
17. Povedali: Dedičné vlastníctvo tých, čo unikli, bude patriť Benjamínovi, aby nebol vykynožený jeden kmeň z Izraela.
18. My im však nemôžeme dobrovoľne dať svoje dcéry za ženy. Izraeliti sa totiž zaprisahali: Nech je prekliaty, kto dobrovoľne dá ženu Benjamínovcovi!
19. Povedali: Každoročne býva slávnosť na počesť Hospodina v Šíle, ktoré je severne od Bételu a východne od cesty, ktorá vystupuje z Bételu do Síchemu a južne od Lebóny.
20. Benjamínovcom prikázali: Choďte a striehnite vo viniciach.
21. Keď uvidíte, že šílske dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uchváťte si každý ženu zo šílských dcér a choďte do Benjamínovskej krajiny.
22. Keď prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s vami, odpoviete im: Dožičte nám ich, lebo každý z nás nezískal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali dobrovoľne, lebo by ste sa boli prehrešili.
23. Benjamínovci tak aj urobili: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uchvátili, odišli a vrátili sa do svojho dedičstva; vystavali mestá a bývali v nich.
24. Potom sa Izraeliti odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu, teda každý odišiel do svojho dedičného vlastníctva.
25. V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.