1. Izraelskí muži sa zaprisahali v Micpe: Nikto z nás nedá dcéru Benjamínovcovi za ženu.
2. Ľud prišiel do Bételu. Sedeli tam pred Hospodinom do večera a hlasno, usedavo nariekali.
3. Vzdychali: Prečo, Hospodin, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo, že dnes jeden z jeho kmeňov chýba?
4. Na úsvite druhého dňa tam ľud postavil oltár a priniesol spaľované obety i obety spoločenstva.
5. Izraeliti sa pýtali: Kto sa zo všetkých Izraelských kmeňov nedostavil do zhromaždenia pred Hospodina? Odznela totiž vážna prísaha proti každému, kto nepríde k Hospodinovi do Micpy, určite zomrie.
6. Izraeliti ľutovali svojho brata Benjamína a vraveli: Dnes bol vyťatý jeden kmeň z Izraela.
7. Ako to urobíme, aby pozostalí Benjamínovci nezostali bez žien, keďže sme sa zaprisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy?
8. Spytovali sa: Je nejaký izraelský kmeň, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy? A predsa, z Jábeš-Gileádu nik neprišiel do tábora do zhromaždenia.
9. Pri počítaní ľudu sa zistilo, že z obyvateľov Jábeš-Gileádu ta neprišiel vtedy nikto.
10. Pospolitosť vyslala dvanásťtisíc udatných bojovníkov. Vydala im rozkaz: Choďte pobiť mečom obyvateľov Jábeš-Gileádu aj so ženami a deťmi!
11. Toto je vaše poslanie: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom príslušníkovi mužského pohlavia i na každej osobe ženského pohlavia, ktorá poznala muža na lôžku.
12. Medzi obyvateľmi Jábeš-Gileádu našli štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali muža na lôžku. Tie priviedli do tábora v Šíle v Kanaáne.
13. Celá pospolitosť poverila poslov, aby sa porozprávali s Benjamínovcami, ktorí boli na skale Rimmón a navrhli im mier.
14. Benjamínovci sa vrátili; pospolitosť im dala ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jábeš-Gileádu; lenže neušli sa všetkým.
15. Ľud ľutoval Benjamínovcov, lebo Hospodin spôsobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela.
16. Starší v pospolitosti sa spytovali: Čo máme robiť so zvyšujúcimi, aby sa im ušli ženy, keď benjamínske ženy boli vyhubené?
17. Povedali: Dedičné vlastníctvo tých, čo unikli, bude patriť Benjamínovi, aby nebol vykynožený jeden kmeň z Izraela.
18. My im však nemôžeme dobrovoľne dať svoje dcéry za ženy. Izraeliti sa totiž zaprisahali: Nech je prekliaty, kto dobrovoľne dá ženu Benjamínovcovi!
19. Povedali: Každoročne býva slávnosť na počesť Hospodina v Šíle, ktoré je severne od Bételu a východne od cesty, ktorá vystupuje z Bételu do Síchemu a južne od Lebóny.
20. Benjamínovcom prikázali: Choďte a striehnite vo viniciach.
21. Keď uvidíte, že šílske dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uchváťte si každý ženu zo šílských dcér a choďte do Benjamínovskej krajiny.
22. Keď prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s vami, odpoviete im: Dožičte nám ich, lebo každý z nás nezískal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali dobrovoľne, lebo by ste sa boli prehrešili.
23. Benjamínovci tak aj urobili: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uchvátili, odišli a vrátili sa do svojho dedičstva; vystavali mestá a bývali v nich.
24. Potom sa Izraeliti odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu, teda každý odišiel do svojho dedičného vlastníctva.
25. V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.