4. Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?
5. Pane, šliapu po tvojom ľude a tvoje dedičstvo týrajú.
6. Vraždia vdovy a cudzincov a zabíjajú siroty.
7. A hovoria si: „Pán to nevidí, nevie o tom Boh Jakubov.“
8. Pochopte to, vy, nerozumní v národe; kedy to porozumiete, hlupáci?
9. Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?
10. Že by netrestal ten, čo vychováva národy, čo učí ľud múdrosti?
11. Pán pozná ľudské myšlienky a vie, aké sú márne.
12. Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš a poúčaš o svojom zákone,
13. aby si mu uľavil v dňoch nešťastných, kým pre hriešnika nevykopú jamu.
14. Lebo Pán neodvrhne svoj ľud a neopustí svoje dedičstvo.
15. Súd sa zasa navráti k spravodlivosti a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.
16. Proti ničomníkom ktože mi pomôže a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?
17. Keby mi Pán nebol pomohol, už by som bol býval v ríši mlčania.
18. Ledva poviem: „Noha sa mi potkýna,“ hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.
19. A keď sa v mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.
20. Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia, čo vysluhuje násilie, a nie zákon?
21. Na život spravodlivého sa vrhajú a odsudzujú krv nevinnú.
22. Mne sa však Pán stal pevnosťou a skalou útočišťa môj Boh.